Rušenie nočného kľudu: čo môže s hlučnými susedmi naozaj pomôcť?

Každý z nás už asi zažil prebdenú noc, o ktorú sa postarali hlučné aktivity zo susedstva. Výnimočne sa takýto prehrešok dá pochopiť, ale čo ak je rušenie nočného kľudu na dennom poriadku? V prvej fáze sa vždy snažte vec vyriešiť osobným dohovorom. Čo ale robiť, ak upozornenie nepadne na úrodnú pôdu?

Oplatí sa pri rušení nočného kľudu volať políciu? 

Porušovanie nočného kľudu možno v prvom rade riešiť ako priestupok. Pokuta za jeho spáchanie sa môže aktuálne (v roku 2025) vyšplhať na 100 eur. V súvislosti s jeho nahlásením sa môžete obrátiť nielen na štátnu, ale aj na obecnú či mestskú políciu. V praxi je niekedy problematické, že pojem „nočný kľud“ nie je zákonom o priestupkoch definovaný; tento nedostatok občas vedie ku komplikáciám pri vynucovaní jeho dodržiavania.

Na základe priestupkového zákona možno zachovávanie nočného kľudu zaradiť do kategórie tzv. „verejného poriadku“. Pomery, ktoré sa na určitom území považujú za súladné s verejným poriadkom, sa môžu medzi jednotlivými obcami a mestami líšiť. Samosprávy sú totiž oprávnené všeobecne záväzným nariadením (VZN) stanoviť rozsah činností, ktorých vykonávanie je s ohľadom dodržanie verejného poriadku zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Mnohé obce a mestá si preto vo svojich VZN určujú nielen čas nočného pokoja, aj rozsah činností, ktoré sa pokladajú za jeho narušovanie.

Pokiaľ obce pristúpia k presnejšiemu vymedzeniu nočného kľudu, spravidla ho ohraničia dobou od 22.00 hod. večer do 6.00 hod ráno. V takto stanovenej dobe možno následne vyžadovať, aby sa každý zdržal činností, ktoré by mohli ostatných obťažovať nadmerným hlukom, vibráciami ale napríklad aj neprimeranými svetelnými podnetmi. 

S hlasnou prevádzkou pomôžu hygienici 

Samosprávy môžu ovplyvniť mieru hluku šíriacu sa z rôznych barov, reštaurácií či terás. Prostredníctvom VZN totiž možno stanoviť aj prevádzkovú dobu podnikov, ktorá sa musí dodržiavať. Povolenie prevádzkových hodín aj po 22.00 hod. však neznamená, že akýkoľvek hluk, ktorý z podniku počuť, je v poriadku.

Ak máte pocit, že ruch z prevádzok presahuje tolerovateľnú hranicu, môžete skúsiť podať podnet na vykonanie kontroly na Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Tento je oprávnený preveriť, či podnik dodržuje vyhlášku č. 549/2007 Z.z., ktorá stanovuje prípustné hlukové limity. 

Od desiatej večer do šiestej ráno by hodnoty hluku vo vonkajšom priestore pod oknami obytných miestností bytových a rodinných domov nemali presiahnuť 45 dB. Nezabezpečenie prípustných hodnôt zo strany prevádzkovateľa podniku je správnym deliktom na úseku verejného zdravotníctva, ktorý môže byť potrestaný pokutou od 150 do 20 000 eur.

Nočný kľud v bytovom dome: čo ak suseda pokuty netrápia a ruší vás ďalej? 

Hlučné nočné aktivity bývajú obzvlášť nepríjemné v panelákoch či v iných „bytovkách“. Spoločné konštrukcie šíreniu niektorých vibrácií medzi jednotlivými bytmi sčasti napomáhajú; zvuk až prekvapivo dobre prenášajú aj inštalačné šachty či potrubia.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov ale majú v rukách veľmi efektívny nástroj, ktorý im s bezohľadným susedom pomôže natrvalo. Podľa zákona môžu požiadať, aby súd nariadil predaj jeho bytu či nebytového priestoru. Ich žaloba by mala byť úspešná, ak susedove nočné činnosti sústavne narušujú pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov. 

Žalobu môže podať spoločenstvo, ale aj len niektorý z vlastníkov bytu či nebytového priestoru v dome. Rušiteľom nemusí byť len iný vlastník jednotky; môže ním byť aj osoba, ktorá ju so súhlasom vlastníka užíva – typicky nájomca (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 16Co/402/2017). 

Nočný kľud v oblasti s rodinnými domami možno riešiť tzv. susedskou žalobou 

Ak neprispôsobivý sused vlastní rodinný dom či inú samostatne stojacu nehnuteľnosť, nemožno sa ho zbaviť podobným spôsobom ako vlastníka jednotky v bytovke. V týchto prípadoch by mohla dlhodobejšie riešenie priniesť žaloba podaná podľa § 127 Občianskeho zákonníka, ktorou sa budete domáhať, aby sa sused zdržal hluku, ktorým vás obťažuje nad mieru primeranú pomerom. V žalobe je potrebné špecifikovať konkrétny zdroj obťažovania – vo vidieckej zástavbe sa uvedenými žalobami pomerne často riešia napríklad hlasné prejavy zvierat chovaných na susedných pozemkoch. 

V tejto súvislosti nemusí byť podstatné, že rušivé podnety neprekračujú povolené limity. Dôležité bude, aby ste súd presvedčili, že šíriace sa zvuky v noci presahujú „mieru primeranú pomerom“ – tzn. zjednodušene povedané ide o neprimerané obťažovanie, ktoré má nadmerne obťažujúci a rušivý charakter s ohľadom na povahu lokality (bližšie napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 11Co/34/2019).

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.