Plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec vyvoláva čoraz väčšie pochybnosti nielen z pohľadu nákladov, ale aj efektivity, ekologického dopadu a skutočnej potreby pre slovenskú energetiku. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje, že namiesto tohto projektu existuje modernejšia alternatíva, priemyselné batériové úložiská (BESS), ktoré by podľa analýzy dokázali rovnakú úlohu splniť nielen rýchlejšie a ekologickejšie, ale aj s o 1,2 miliardy eur nižšími nákladmi.
Podľa SAPI je nevyhnutné, aby Slovensko rozvíjalo kapacity na ukladanie elektriny a poskytovanie podporných služieb pre stabilitu siete, najmä v súvislosti s očakávaným nárastom využívania obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne a veterné elektrárne. Práve na túto potrebu sa odvoláva aj Ministerstvo životného prostredia SR pri obhajobe štatútu významnej investície pre projekt PVE Málinec. „Je paradoxné, že v žiadosti sa MŽP odvoláva na budúci rozvoj veternej energetiky, avšak minister Taraba opakovane verejne vyhlásil, že kým bude ministrom, žiadny veterný park nepovolí,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Priemyselné batériové úložiská majú schopnosť uskladniť elektrinu v čase jej nadbytku, keď sa na trhu predáva často až za záporné ceny, a spätne ju dodávať do siete v čase potreby, čím sa stabilizuje cena pre koncových odberateľov. „Do siete totiž nemusia v čase nedostatku dodávať elektrinu drahé, najmä plynové elektrárne, ktoré potom zvyšujú trhovú cenu pre všetkých odberateľov,“ vysvetľuje Ján Karaba. Zároveň BESS podľa odborníkov ponúkajú rýchlejšiu reakciu a flexibilnejšie podporné služby než prečerpávacie elektrárne a ich výstavba nie je závislá od geografických obmedzení.
Navyše, výstavba PVE Málinec by si vyžiadala masívny zásah do prírody. Desiatky hektárov vyrúbaného lesa, presun miliónov kubických metrov zeminy a zásah do biotopov s možným rizikom ohrozenia zdrojov pitnej vody. Batériové úložiská naproti tomu vyžadujú len spevnené plochy a pripojenie na sieť, pričom potrebná rozloha je podľa J. Karabu pri rovnakom výkone približne polovičná a s rozvojom technológií sa ďalej zmenšuje.
Z hľadiska nákladov je rozdiel ešte výraznejší. Prvá etapa výstavby PVE Málinec má podľa odhadov stáť 1,8 miliardy eur, zatiaľ čo 600 megawattov výkonu v podobe BESS by sa dalo podľa príkladov zo zahraničia zrealizovať za približne 600 miliónov eur. Znamenalo by to úsporu až 1,2 miliardy eur z verejných zdrojov, čo je argument, ktorý podľa SAPI nemôže zostať bez odozvy.
Ďalším problémom PVE Málinec je jej geografické umiestnenie. Lokalita pri Lučenci nepredstavuje významný bod spotreby ani výroby elektriny a je mimo hlavných tranzitných energetických koridorov. To by v praxi znamenalo, že elektrina sa bude zbytočne prenášať naprieč Slovenskom, pričom efektívnejšie by bolo umiestniť úložiská priamo do lokalít s vysokou spotrebou alebo výrobnou kapacitou.
SAPI preto vyzýva ministra Tarabu a vládu, aby projekt PVE Málinec pozastavili a najprv zverejnili analýzu možných alternatív vrátane ich ekonomického a environmentálneho hodnotenia. „Postaviť rovnaký výkon vo forme priemyselných batériových úložísk by, ako ukazujú projekty v Európe, nestálo ani tretinu z toho, teda okolo 600 miliónov eur. Občania SR by tak ušetrili až 1,2 miliardy eur,“ zdôrazňuje Karaba.
Dodáva tiež, že PVE Málinec sa v súčasnosti nenachádza ani v Desaťročnom pláne rozvoja prenosovej sústavy SEPS, čo spochybňuje jeho strategický význam. Navyše, projekt bol podľa SAPI spustený bez širšej odbornej diskusie či verejnej konzultácie, čo pôsobí ako neštandardný a autokratický postup. Kým prečerpávacia elektráreň má byť hotová až v roku 2035, moderné batériové úložiská v potrebných lokalitách by podľa Karabu mohli byť funkčné do roku 2029, čím by Slovensko získalo potrebné energetické kapacity o šesť rokov skôr a za zlomok ceny.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
