Zdroj: Shutterstock
Zriadenie centrálneho registra účtov je výsledkom povinného zapracovania smerníc EÚ do našej legislatívy. Pôjde o informačný systém, ktorý budú používať vybrané orgány a inštitúcie, a to hlavne na vyšetrovanie a odhaľovanie protiprávnej činnosti.
Primárnym účelom centrálneho registra účtov je uľahčenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Jeho vytvorenie a uvedenie do prevádzky vyjde zhruba na 3,4 milióna Eur; úhrada týchto nákladov je však zabezpečená zo zdrojov EÚ.
Zákon o centrálnom registri účtov bol síce prijatý v dôsledku transpozície únijného predpisu, EÚ od nás ale striktne nevyžadovala vytvorenie práve tohto typu databázy. Zvažovali sa viaceré pracovné verzie. Jednou z nich bolo využitie automatizovaného elektronického komunikačného systému, ktorý by prevádzkovala spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s.r.o.; táto sa aktuálne zaoberá napríklad správou registrov SRBI a NRKI, vďaka ktorým si poskytovatelia úverov môžu lepšie posúdiť vašu bonitu.
Pre centrálny register účtov sme sa nakoniec rozhodli najmä preto, že zisťovanie informácií z elektronického systému CRIF by bolo zdĺhavejšie a rizikovejšie z hľadiska ochrany osobných údajov. Dôležitým argumentom pre výber konečného riešenia však bola i skutočnosť, že si alternatívu centrálneho registra vybrala väčšina členských štátov EÚ. V budúcnosti sa totiž plánuje vzájomné prepojenie registrov medzi jednotlivými štátmi.
Centrálny register účtov bude databáza, ktorá má uľahčiť presne vymedzeným orgánom prístup k údajom o:
- platobných účtoch,
- vkladových účtoch,
- účtoch stavebných sporiteľov,
- účtoch majiteľov zaknihovaných cenných papierov a
- bezpečnostných schránkach vedených alebo prenajímaných na území SR.
Správcom registra bude ministerstvo financií. Za správnosť údajov v registri ale budú zodpovedať jednotlivé finančné inštitúcie (typicky banky), Národná banka Slovenka a centrálny depozitár cenných papierov. Nové údaje či zmeny týkajúce sa účtov a schránok budú musieť zasielať do registra najneskôr do konca nasledujúceho dňa. Informácie sa v registri budú evidovať až do uplynutia piatich rokov od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom dôjde k zrušeniu účtu či skončeniu prenájmu schránky. Za nesprávne alebo oneskorené plnenie informačných povinností voči registru hrozí bankám a centrálnemu depozitáru pokuta až do 500 000 Eur.
Každá osoba, ktorá za oprávnený orgán (viď ďalej) požiada o údaje z registra, bude mať pridelený jedinečný identifikátor a pri každom vyhľadávaní musí uviesť účel vyhľadávania a označiť konkrétne konanie, v ktorom majú byť získané údaje použité. V registrisa bude dať vyhľadávať nielen podľa čísla účtu či označenia bezpečnostnej schránky, ale aj podľa vášho mena.
Vďaka centrálnemu registru účtov môže štát zistiť:
1) kde máte účet a kto vám prenajíma bezpečnostnú schránku,
2) kedy bol účet založený, resp. odkedy bola schránka prenajatá,
3) základné identifikačné údaje a adresu majiteľa účtu, osoby oprávnenej nakladať s prostriedkami či cennými papiermi na účte, nájomcu schránky alebo osoby oprávnenej nakladať s jej obsahom či osoby konajúcej v ich mene, resp. ich konečného užívateľa výhod,
4) kedy vám vzniklo a zaniklo právo nakladať s prostriedkami na účte,
5) kedy bol zrušený účet, resp. kedy došlo k ukončeniu prenájmu bezpečnostnej schránky.
Informácie sa samozrejme evidujú nielen o fyzických, aj o právnických osobách. Z registra sa nebude dať zistiť, koľko je na účte peňazí či aké pohyby na ňom prebehli.
Údaje z centrálneho registra účtov môžu získavať:
1) osobitný útvar služby finančnej polície Policajného zboru, a to na účel plnenia úloh podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu,
2) orgán činný v trestnom konaní na účel trestného konania,
3) Finančné riaditeľstvo SR na účel výkonu správy daní a odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti
4) colný úrad a daňový úrad na účel výkonu správy daní a colného dohľadu,
5) služba kriminálnej polície a inšpekčná služba Policajného zboru na účel odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich,
6) služba finančnej polície Policajného zboru na účel odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich a plnenia úloh podľa osobitného predpisu o preukazovaní pôvodu majetku,
7) Národný bezpečnostný úrad a Policajný zbor na účel vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti,
8) Slovenská informačná služba na účel vykonávania bezpečnostných previerok v jej pôsobnosti a ďalej na účel boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu,
9) Vojenské spravodajstvo na účel vykonávania bezpečnostných previerok v jeho pôsobnosti a na účel plnenia úloh podľa zákona o Vojenskom spravodajstve,
10) Kriminálny úrad finančnej správy na účel odhaľovania trestných činov, zisťovania ich páchateľov a pátrania po nich a na účel ich poskytnutia Európskemu úradu pre boj proti podvodom,
11) ministerstvo financií v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií.
Podľa zákona môžete skontrolovať, aké osobné údaje sú o vás v centrálnom registri účtov uchovávané, a to na základe listinnej alebo elektronickej žiadosti podanej ministerstvu financií. Nemáte však právo na informáciu o tom, komu a kedy boli vaše údaje z registra poskytnuté, a to 5 rokov od ich poskytnutia oprávneného orgánu.
Záverom treba zdôrazniť, že vyššie vymenované orgány sa dokážu k údajom o vašom účte či bezpečnostnej schránke dostať zákonnou cestou aj dnes. Musia ich však prácne dožiadať a následne čakať na odpoveď, ktorej doručenie trvá neraz celé týždne. Centrálny register účtov je teda technickým riešením, ktoré získavanie uvedených informácií výrazne urýchli.
Barbora Magočová
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
