Sporenie pre deti. Ako vybrať to správne a kedy im začať sporiť?

Čím skôr, tým lepšie

Pri deťoch platí, že čím skôr začnete sporiť na ich budúcnosť, tým lepšie ich pripravíte nielen do života, ale aj na štúdium doma či v zahraničí. Práve štúdium je jeden z hlavných dôvodov, prečo dieťaťu začať sporiť čo najskôr. Ide o finančnú záťaž, na ktorú sa treba pripravovať dlhodobo, nie v momente, keď dieťa úspešné spraví maturitu.

Martin Smrek, vedúci oddelenia produkt manažmentu TAM v Tatra banke hovorí: „Jeden z najväčších omylov rodičov pri sporení na dieťa je dojem, že majú dosť času to riešiť. Lenže čím skôr začnú, tým viac dokážu nasporiť a menej to zaťaží ich rodinný rozpočet. Napríklad na cieľovú sumu 14 000 eur, čo sú podľa nášho prieskumu aktuálne náklady na päťročné vysokoškolské štúdium na Slovensku, si musí rodič, ktorý začne sporiť pri narodení dieťaťa mesačne počas 19 rokov odkladať 45 eur. A to pri ilustratívnom  zhodnotení 3% ročne. Rodič, ktorý začne o 10 rokov neskôr, musí mesačnú platbu takmer strojnásobiť.“

Ak uvažujete o zahraničnej škole, tak je potrebné nasporiť sumu ešte vyššiu. Ak sa nakoniec dieťa rozhodne neštudovať na vysokej škole, nevadí. Peniaze sa určite zídu napríklad aj pri zakladaní vlastnej rodiny. Preto je potrebné prakticky na budúcnosť svojich detí myslieť od dátumu ich narodenia.

Sporenie rodičov je nedôsledné

Rodičia deťom sporia, ale v princípe nedostatočne. Mnohí si napríklad neprepočítajú, koľko reálne stojí štúdium, alebo snaha pomôcť deťom v bývaní a koľko peňazí by mali mesačne odkladať.  „Naše skúsenosti ukazujú, že deti sú v rebríčkoch sporiacich priorít klientov hneď na druhom mieste za dôchodkom. Na druhej strane, rodičia nemajú predstavu, koľko potrebujú deťom nasporiť. Nemajú predstavu napríklad o výške nákladov na vysokoškolské vzdelanie ani o tom, koľko a ako dlho by mali sporiť. Výšku aj dĺžku sporenia by mali rodičia prispôsobiť konkrétnym účelom,“ hovorí M. Smrek.

Preto je vhodné, ak si napríklad popri uvedenom príklade nákladov na vysokú školu, overia aj ceny nehnuteľností, prípadne študijné pobyty v zahraničí, skrátka hodnotu veci, ktorými by deťom chceli pomôcť na ich rozbeh do dospelosti. Až následne  adekvátne k tomu nastaviť mesačné platby na sporenie.

Na trhu sú zvýhodnené produkty pre deti

Na sporenie pre deti je možné využiť veľké množstvo produktov. Prirodzene, do popredia sa dostávajú tie, ktoré aj pri súčasne nízkych úrokových sadzbách ponúkajú výhodné zhodnotenie pri relatívne nízkych mesačných platbách.  „Príkladom sú napríklad sporiace programy a účty pre deti, detské vkladné knižky s bonusom vo forme detského úrazového poistenia, sporenia do podielových fondov a podobne,“ vymenúva Dominik Miša z VÚB.

„V trende sú čoraz viac investičné produkty so strednodobým  a dlhodobým horizontom. Teda prevažne ide o pravidelné investovanie pre deti na obdobie 7 až 10 rokov, prípadne aj viac. Napríklad je možné odkladať už od 20 eur mesačne na horizonte 5 až 10 rokov. V porovnaní s tradičnými sporiacimi účtami ponúka takýto produkt vyšší potenciál zhodnotenia vkladov,“ dopĺňa Zuzana Ďuďáková z UniCredit Bank a vysvetľuje, že je dôležité, aby bol produkt aj flexibilný, teda umožňoval kedykoľvek meniť frekvenciu vkladov a ich výšku. V závislosti od finančných možností rodičov, ktoré v dlhodobom horizonte môžu tiež meniť.

Sporiť by si mali aj deti samotné

Sporiť na budúcnosť detí by však od istého veku nemala byť len záležitosť rodičov, ale systematickou výchovou je vhodné motivovať aj deti, aby priložili ruku k dielu. Tu D. Miša ponúka možnosť: „Rodičia môžu viesť deti k hospodáreniu s peniazmi napríklad tým, že im začnú dávať pravidelné vreckové. Aj malou pravidelnou sumou sa deti môžu naučiť, ako peniaze neminúť naraz, ale si ich odložiť na neskôr, na získanie niečoho, po čom túžia.“

Výhodnou možnosťou je v takomto prípade otvorenie účtu s platobnou kartou, kde môžu deťom rodičia zasielať vreckové, ale zároveň majú prehľad o tom, ako a kde dieťa míňa. Tu si dokáže priamo aj sporiť, alebo priamo z účtu posielať peniaze do niektorého zo sporiacich produktov.

Sporenie samotných detí má pritom stále rezervy. „Pravidelne si sporí  6 z 10 vysokoškolákov. Vôbec si nešetrí každý ôsmy. Najčastejšie si odkladajú na účet v banke (74 %), nasleduje špeciálne miesto niekde doma (42 %),“ uvádza Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Vďaka zodpovednému prístupu rodičov a neskôr aj samotných detí sa tak mladí na prahu dospelosti môžu vyhnúť dlžobám, prípadne pôžičkám a rozbehnúť sa do života aspoň so základným životným kapitálom, ktorý im umožní študovať vysnívané školy alebo sa rýchlejšie osamostatniť. Na tieto nároky je však „lacnejšie“ myslieť skôr ako neskoro.