Neodpratali ste sneh a ten spôsobil škodu. Kedy za ňu zodpovedáte?

Musíte odstraňovať sneh zo stavieb či pozemkov? 

Právne predpisy výslovne nestanovujú, v akom rozsahu by ste mali nános snehu zo svojich plotov, striech či stromov odstraňovať. To však neznamená, že nebudete niesť zodpovednosť, keď kvôli padajúcemu snehu, ľadu alebo konárom zlomeným pod ich váhou niekomu vznikne škoda. 

Každý subjekt má totiž zo zákona tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť. V súlade s ňou si musíte vždy počínať tak, aby nedochádzalo k škodám na zdraví, majetku, prírode či na životnom prostredí. S ohľadom na uvedené by ste mali zachovávať primeranú obozretnosť a pri správe a údržbe vášho majetku uvažovať aj nad tým, či nielen vaše konanie, ale aj vaša prípadná nečinnosť nemôže viesť k škodlivému následku. 

Za vzniknutú ujmu budete zodpovedať, ak budú splnené všetky 3 nižšie uvedené podmienky:

1) porušíte svoju povinnosť (pričom môže ísť aj o porušenie vyššie špecifikovanej prevenčnej povinnosti),

2) dôjde k vzniku ujmy (majetkovej či nemajetkovej),

3) medzi spôsobenou ujmou a porušením vašej povinnosti bude existovať tzv. príčinná súvislosť (v našom prípade teda bude platiť, že práve kvôli tomu, že ste sneh neodpratali, vznikla niekomu škoda). 

Ak teda máte na streche masu ťažkého snehu alebo vám z nej visia cencúle, ktoré by mohli niekoho zraniť alebo poškodiť vozidlá odstavené v blízkosti vašej nehnuteľnosti, určite by ste sa mali čím skôr postarať o ich odstránenie. 

Poškodený musel vedieť, že riziko zosuvu snehu je veľké. Hradíte škodu aj tak? 

Vzhľadom na to, že všeobecná prevenčná povinnosť platípre každého, vzťahuje sa logicky aj na poškodeného. V praxi preto často vznikajú spory, či poškodený nemohol ujme zabrániť, ak by aj on konal dostatočne predvídavo. Podľa zákona skutočne platí, že:

1) ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša ju pomerne a

2) ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 

V mnohých prípadoch je ale veľmi ťažké určiť, aká je miera zavinenia všetkých osôb, ktorých činnosť či opomenutie mohlo k škode prispieť. Ukázalo sa to napríklad v spore, ktorý riešil v polovici roka 2022 Krajský súd Žilina. 

V predmetnom konaní súd rozhodoval o nároku na náhradu škody na zaparkovanom motorovom vozidle, ktorá vznikla kvôli pádu snehu zo strechy rodinného domu. Počas dokazovanie bolo zistené, že vlastník domu musel vedieť, že sneh padal zo strechy pravidelne, jeho pádu však nebránil; na strechu napríklad neboli namontované protisnehové zábrany.

Na druhej strane ale súd dospel k záveru, že ani užívateľ vozidla nekonal v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, pretože ho odstavil práve na mieste, na ktoré aj v minulosti dopadali zo strechy veľké masy zosúvajúceho sa snehu (hoci zvyčajne počas zimy z opatrnosti parkoval auto tam, kde poškodenie nehrozilo). Okresný súd Martin ako súd 1. inštancie teda rozhodol, že užívateľ vozidla by mal znášať škodu pomerne v rozsahu 20 %. 

Na akú profesiu sa hodíte?

• Priradíme vás k jednému z 16 osobnostných typov
• Detailne popíšeme váš typ osobnosti
• Vybereme povolania, pre ktoré sa hodíte

Test osobnosti zadarmo

Krajský súd Žilina: Nedodržanie povinností vlastníka treba posúdiť prísnejšie 

Vlastník domu sa v podanom odvolaní bránil, že v nehnuteľnosti pravidelne nepobýval a v období vzniku škody sa pracovne zdržoval v inom meste alebo v zahraničí. Reálne teda ani nebolo v jeho možnostiach kontrolovať stav snehovej pokrývky na streche domu a nánosy  pravidelne odpratávať, o čom mal vedomosť aj užívateľ poškodeného auta.

Tento bol navyše s častými zosuvmi snehu zo strechy uzrozumený a práve preto väčšinou parkoval vozidlo tak, aby naň sneh nepadal. Vodič navyše vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že v deň, keď došlo k poškodeniu auta, bolo v skutočnosti na uvedenom mieste zaparkované len nedopatrením a následne ho zabudol preparkovať. Svojím spôsobom teda aj užívateľ vozidla priznal, že nekonal predvídavo s úmyslom zabrániť vzniku škody. 

Krajský súd Žilina sa ale postavil na stranu vodiča, hoci súhlasil, že aj on k škode čiastočne prispel. Zdôraznil však, že vlastníci nehnuteľností musia udržiavať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, a to bez ohľadu na to, či majetok užívajú a zdržiavajú sa v ňom či v jeho blízkosti. 

V zmysle záverov vyslovených súdom by ste sa teda nikdy nemali spoliehať na to, že susedia či iné osoby, ktoré sa vyskytnú v blízkosti vašej nehnuteľnosti, budú sami od seba dbať na to, aby sa vyhli hroziacej škode – napríklad aj v dôsledku pádu snehu či ľadu z vašej strechy. Nepomôže vám dokonca ani to, že sa obvykle susedia správajú prezieravo a využívajú svoj pozemok s prihliadnutím na riziká, ktoré by ich mohli z vašej strany ohrozovať (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 7Co/41/2022).

Čo ak poškodený auto zaparkoval v zákaze? 

V prípade, ktorý riešil Krajský súd Žilina, sa dá vodičovi vozidla pripísať len porušenie preventívnej povinnosti. Toto môže byť často diskutabilné; nie vždy sa totiž dá jednoznačne ustáliť miera opatrnosti, ktorú od poškodeného ešte možno spravodlivo vyžadovať. Pred súdy sa ale dostal aj spor, v ktorom vodič automobilu poškodeného padajúcim snehom porušil výslovne stanovený zákaz státia. Uvedenú kauzu síce riešili české súdy; postupovali ale podľa právnej úpravy, ktorá aktuálne platí aj na Slovensku. 

Ak ste predpokladali, že v tomto prípade bola jednoznačne konštatovaná zodpovednosť za škodu na strane vodiča, asi budete prekvapení. V podstate až Najvyšší súd ČR pripustil, že ku škode prispelo aj porušenie povinnosti užívateľa vozidla. Nebolo však podľa neho príčinou pádu snehu zo strechy – zodpovednosť za poškodenie na aute spôsobené zosuvom snehu preto opäť prisúdil aj vlastníkovi stavby (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 25Cdo/2264/2000).

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.