Zdroj: Shutterstock
Štát v rámci konsolidácie zruší deň pracovného pokoja počas viacerých sviatkov. Už v roku 2025 prídeme o voľno 17. novembra, v roku 2026 by to mal byť 6. január, 8. máj (ale len v roku 2026) a znovu 1. september a 17. november. Dokonca sa v koalícii hovorí o zrušení voľna vo sviatok 15. septembra.
Slováci však neprídu len o dni voľna, ale tí, ktorí počas sviatkov pracujú, môžu zabudnúť na príplatky, ktoré im za prácu vo sviatok patria. Viaceré sviatky v roku 2026 pripadajú na sobotu či nedeľu, takže výpadok príplatkov za prácu cez víkend to čiastočne zachráni. No sviatky, ktoré ľudia odpracujú počas týždňa, sa na ich príjmoch odzkradlia nižšou sumou na výplatnej páske. A to až o niekoľko stoviek eur, aj keď sa príplatky za prácu vo sviatok, víkend a v noci v budúcom roku zvyšujú.
Tieto zmeny sú súčasťou širšej snahy vlády o zníženie deficitu, pričom celý balík má podľa odhadov priniesť do štátnej kasy až 2,7 miliardy eur. Samotné zrušenie sviatočných dní a obmedzenie zákazu predaja počas sviatkov má zabezpečiť približne 230 miliónov eur.
Odborári z Konfederácie odborových zväzov SR však so zmenami zásadne nesúhlasia a navyše upozornili na sumy, o ktoré zamestnanci prídu, informuje web Openiazoch.sk. Na mimoriadnom rokovaní tripartity otvorene kritizovali rušenie dní pracovného pokoja a upozorňujú, že hoci sa vláda odvoláva na počet sviatkov v porovnaní s inými krajinami, slovenskí zamestnanci pracujú v priemere viac hodín a častejšie v neštandardných časoch. „Napriek tomu, že sa predpokladajú pozitívne vplyvy na hospodárstvo krajiny, sme presvedčení o tom, že je nevyhnutné zvyšovať výkonnosť ekonomiky inováciami a zmenou ekonomického modelu a nie nárastom počtu odpracovaných hodín zamestnancami,“ uviedli odborári.
Zmeny najviac pocítia pracovníci, ktorí bežne slúžia aj počas sviatkov, teda robotníci v továrňach s nepretržitou prevádzkou, pekári, ši zamestnanci služieb, ktorých sa zákaz predaja cez sviatky netýkal.
Títo zamestnanci tak budú aj naďalej pracovať ako doteraz, avšak bez príplatkov, ktoré im doteraz prinášali citeľné navýšenie výplat. „Zamestnanci, ktorí v tento deň aj tak prácu vykonávajú, budú len ukrátení o mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, čím sa znížia ich priemerné mzdy. Výpadky z príjmov nie sú zanedbateľné,“ upozornila KOZ.
Konkrétne čísla ukazujú, aký dopad by zrušenie troch sviatkov mohlo mať na jednotlivcov. Pri zamestnancovi s priemernou mzdou 1 524 eur a bežnou 8-hodinovou zmenou by mohlo ísť o výpadok až 210 eur v hrubom za rok. V prípade 12-hodinových zmien by sa mohla strata vyšplhať až na približne 420 eur, čo už je suma, ktorá môže výrazne ovplyvniť rodinný rozpočet.
Zmena sa však výrazne dotkne aj pracovníkov v maloobchode, ktorí mali doteraz počas sviatkov prikázané voľno. Po novom sa zákaz predaja počas týchto sviatkov má zrušiť, takže zamestnanci pôjdu normálne do práce, ako v hociktorý iný deň.
Zrušenie voľna počas štátnych sviatkov teda neznamená len politický zásah do organizácie pracovného času, ale aj reálny finančný dopad na tisíce zamestnancov. Odbory preto žiadajú, aby sa vláda pri hľadaní úspor zamerala skôr na systémové zmeny a zvyšovanie efektivity, než na znižovanie zamestnaneckých výhod, ktoré boli doteraz považované za štandard v pracovnom práve.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
