Digitálni nomádi a daňová rezidencia: Kde vlastne platíte dane, ak pracujete v zahraničí?

Redakcia | rubrika: Článok | 14. 5. 2025
Slováci čoraz častejšie hľadajú príležitosti za hranicami, no s tým prichádzajú aj nové výzvy, najmä v oblasti daní. Ako sa vysporiadať s daňovými povinnosťami, keď žijete či pracujete v zahraničí? Kľúčom je pochopiť rozdiel medzi občianstvom a daňovou rezidenciou.
Digitálni nomádi a daňová rezidencia: Kde vlastne platíte dane, ak pracujete v zahraničí?

Zdroj: Shutterstock

Slováci žijúci alebo pracujúci v zahraničí už dnes nie sú žiadna rarita, práve naopak. Podľa údajov Štatistického úradu SR pracovalo na konci roka 2024 mimo Slovenska viac ako 118-tisíc ľudí, pričom odhady hovoria až o 300-tisícoch občanov SR pôsobiacich v zahraničí vrátane tých s dlhodobým pobytom. Do štatistík pritom veľakrát nie sú zarátaní tzv. digitálni nomádi, ktorí síce pracujú pre slovenské firmy, ale kanceláriu majú v exotike.

Hoci mobilita prináša nové príležitosti, zároveň so sebou nesie aj otázniky, najmä čo sa týka platenia daní. Odborníci zo spoločnosti NeoTax sa preto pozreli na to, ako je to s daňovými povinnosťami Slovákov žijúcich v cudzine a prečo je rozdiel medzi občianstvom a daňovou rezidenciou taký podstatný.

Občianstvo verzus daňová rezidencia

Jedným z hlavných nedorozumení je zámena medzi pojmami „občianstvo“ a „daňová rezidencia“. Ako upozorňuje Eva Mihalíková, odborníčka zo spoločnosti NeoTax: „Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom. Z uvedeného vzťahu vyplývajú práva a povinnosti tak pre občana, ako aj pre štát.“ Slovensko pritom umožňuje dvojité občianstvo, no nie všetky štáty sú také benevolentné – napríklad v Rakúsku je získanie tamojšieho občianstva podmienené zrieknutím sa slovenského.

Na rozdiel od občianstva je daňová rezidencia viazaná na ekonomickú aktivitu a miesto, kde človek trávi najviac času. „Väčšinou ide o štát, v ktorom človek trávi najviac času alebo tam pracuje,“ vysvetľuje Mihalíková. Pravidlá sa pritom medzi krajinami líšia, no všeobecne sa za rezidenta považuje ten, kto má v danom štáte trvalý pobyt, rodinu alebo sa tam zdržiava minimálne 183 dní ročne.

Daňový rezident - kto je to?

Podľa zákona o dani z príjmov je rezidentom Slovenska osoba, ktorá tu má trvalý pobyt alebo sa tu zdržuje aspoň 183 dní v roku. „Ak máte trvalý pobyt mimo Slovenskej republiky alebo sa v zahraničí zdržiavate viac ako 183 dní v roku, môžete byť považovaný za daňového rezidenta zahraničného štátu,“ pripomína Mihalíková. Daňová rezidencia tak môže patriť aj štátu, ktorého nie ste občanom – napríklad Slovák žijúci a pracujúci v Českej republike môže byť daňovým rezidentom ČR.

Na určenie správnej daňovej rezidencie existuje päť kritérií, ktoré sa posudzujú postupne: najprv sa sleduje, či má osoba stály byt, potom stredisko životných záujmov (kde má rodinu, prácu, ekonomické väzby), ďalej obvyklý pobyt, občianstvo a napokon sa rezidencia určí dohodou príslušných úradov, ak predchádzajúce kritériá nestačia.

Pracujete pre zahraničnú firmu, alebo v zahraničí?

Príklady z praxe ukazujú, aké rozdielne situácie môžu nastať. Roman, ktorý s rodinou dlhodobo žije v prenajatom byte v Česku, sa tam aj zamestnal a trávi tam viac než 183 dní ročne. Napriek tomu, že vlastní byt aj na Slovensku, je považovaný za daňového rezidenta ČR a celý príjem zdaňuje tam. Naopak Tomáš, ktorý v zime sezónne pracoval v Česku, ale býva v Žiline, je rezidentom Slovenska a dane platí doma.

Michaela pracuje z domu pre českú firmu ako živnostníčka, no žije na Slovensku – príjem teda daní doma ako príjem zo živnosti, nie ako zo zahraničia. Miroslav podniká v stavebníctve prevažne na Slovensku, občas pracuje aj v ČR, no keďže tam nemá stálu prevádzkareň ani byt a nezdržiava sa tam dlhšie ako 183 dní, zostáva slovenským rezidentom.

Zaujímavý je aj prípad Petra, ktorý podniká v Česku a má tam prevádzkareň – hoci je daňovým rezidentom Slovenska, príjem z podnikania v Česku tam aj zdaňuje. Na Slovensku podáva daňové priznanie, no uplatní si metódu zápočtu, teda slovenský úrad zohľadní dane zaplatené v zahraničí.

A nakoniec Martin, ktorý predal kryptomeny a kvôli daniam sa dočasne presťahoval do Česka. Tento krok mu však nepomohol – „Presťahovanie sa do Čiech na jeden mesiac nemá v tomto prípade vplyv na zdanenie príjmu z predaja kryptomien,“ konštatuje Mihalíková. Martin zostáva rezidentom Slovenska a musí tam zdaniť celý svoj príjem.

Zhrnuté: nestačí byť občanom určitého štátu, aby ste tam aj museli platiť dane. Rozhodujúce je, kde žijete, pracujete, podnikáte a kde máte rodinu. Práve preto je dôležité vedieť rozlíšiť občianstvo a daňovú rezidenciu – a pri nejasnostiach sa obrátiť na odborníkov, ktorí vám pomôžu v spleti medzinárodných daňových pravidiel.

Redakcia

Autor článku Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Ako sa vyhnúť úroku z omeškania? Peniaze z predaja nehnuteľnosti priznajte do konca februára

23. 12. 2021 | Redakcia

Ako sa vyhnúť úroku z omeškania? Peniaze z predaja nehnuteľnosti priznajte do konca februára

Fyzické osoby, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie, majú do konca februára 2022 čas na to, aby podali riadne alebo dodatočné daňové priznanie za obdobie kalendárnych rokov 2016 až... celý článok

Zisk z predaja kryptomien musia firmy zdaniť. Bežní investori zaplatia štátu viac

22. 12. 2021 | Redakcia

Zisk z predaja kryptomien musia firmy zdaniť. Bežní investori zaplatia štátu viac

S príchodom konca roka si firmy pomaly pripravujú podklady pre uzatvorenie účtovníctva. Ak počas roka investovali do kryptomien a predali ich, či vymenili za iný majetok, musia z vykázaného... celý článok

Platy v pracovných ponukách rastú. V ktorom odvetví ponúkajú najvyššie mzdy?

15. 11. 2021 | Redakcia

Platy v pracovných ponukách rastú. V ktorom odvetví ponúkajú najvyššie mzdy?

V treťom štvrťroku sa mzdy na Slovensku zvýšili pri vyše 300 pozíciách. Vyplýva to z veľkej analýzy platov v pracovných ponukách, ktorú vypracoval pracovný portál Profesia.sk.

Ako sa bude počítať čistá minimálna mzda v roku 2022?

22. 9. 2021 | Redakcia

Ako sa bude počítať čistá minimálna mzda v roku 2022?

V zmluve bude jedna suma zárobku, na účet však príde oveľa menej. Pozrite si, ako si vypočítať čistú minimálnu mzdu v roku 2022.

Ako dosiahnuť zrušenie darovacej zmluvy?

22. 9. 2021 | Barbora Magočová

Ako dosiahnuť zrušenie darovacej zmluvy?

Záujem na vrátení daru môže mať darca aj obdarovaný. Aké skutočnosti zakladajú vznik práva na zrušenie darovania a čo treba podniknúť, aby k nemu došlo?