Slováci žijúci alebo pracujúci v zahraničí už dnes nie sú žiadna rarita, práve naopak. Podľa údajov Štatistického úradu SR pracovalo na konci roka 2024 mimo Slovenska viac ako 118-tisíc ľudí, pričom odhady hovoria až o 300-tisícoch občanov SR pôsobiacich v zahraničí vrátane tých s dlhodobým pobytom. Do štatistík pritom veľakrát nie sú zarátaní tzv. digitálni nomádi, ktorí síce pracujú pre slovenské firmy, ale kanceláriu majú v exotike.
Hoci mobilita prináša nové príležitosti, zároveň so sebou nesie aj otázniky, najmä čo sa týka platenia daní. Odborníci zo spoločnosti NeoTax sa preto pozreli na to, ako je to s daňovými povinnosťami Slovákov žijúcich v cudzine a prečo je rozdiel medzi občianstvom a daňovou rezidenciou taký podstatný.
Občianstvo verzus daňová rezidencia
Jedným z hlavných nedorozumení je zámena medzi pojmami „občianstvo“ a „daňová rezidencia“. Ako upozorňuje Eva Mihalíková, odborníčka zo spoločnosti NeoTax: „Občianstvo môžeme charakterizovať ako trvalý právny vzťah medzi fyzickou osobou a konkrétnym štátom. Z uvedeného vzťahu vyplývajú práva a povinnosti tak pre občana, ako aj pre štát.“ Slovensko pritom umožňuje dvojité občianstvo, no nie všetky štáty sú také benevolentné – napríklad v Rakúsku je získanie tamojšieho občianstva podmienené zrieknutím sa slovenského.
Na rozdiel od občianstva je daňová rezidencia viazaná na ekonomickú aktivitu a miesto, kde človek trávi najviac času. „Väčšinou ide o štát, v ktorom človek trávi najviac času alebo tam pracuje,“ vysvetľuje Mihalíková. Pravidlá sa pritom medzi krajinami líšia, no všeobecne sa za rezidenta považuje ten, kto má v danom štáte trvalý pobyt, rodinu alebo sa tam zdržiava minimálne 183 dní ročne.
Daňový rezident - kto je to?
Podľa zákona o dani z príjmov je rezidentom Slovenska osoba, ktorá tu má trvalý pobyt alebo sa tu zdržuje aspoň 183 dní v roku. „Ak máte trvalý pobyt mimo Slovenskej republiky alebo sa v zahraničí zdržiavate viac ako 183 dní v roku, môžete byť považovaný za daňového rezidenta zahraničného štátu,“ pripomína Mihalíková. Daňová rezidencia tak môže patriť aj štátu, ktorého nie ste občanom – napríklad Slovák žijúci a pracujúci v Českej republike môže byť daňovým rezidentom ČR.
Na určenie správnej daňovej rezidencie existuje päť kritérií, ktoré sa posudzujú postupne: najprv sa sleduje, či má osoba stály byt, potom stredisko životných záujmov (kde má rodinu, prácu, ekonomické väzby), ďalej obvyklý pobyt, občianstvo a napokon sa rezidencia určí dohodou príslušných úradov, ak predchádzajúce kritériá nestačia.
Pracujete pre zahraničnú firmu, alebo v zahraničí?
Príklady z praxe ukazujú, aké rozdielne situácie môžu nastať. Roman, ktorý s rodinou dlhodobo žije v prenajatom byte v Česku, sa tam aj zamestnal a trávi tam viac než 183 dní ročne. Napriek tomu, že vlastní byt aj na Slovensku, je považovaný za daňového rezidenta ČR a celý príjem zdaňuje tam. Naopak Tomáš, ktorý v zime sezónne pracoval v Česku, ale býva v Žiline, je rezidentom Slovenska a dane platí doma.
Michaela pracuje z domu pre českú firmu ako živnostníčka, no žije na Slovensku – príjem teda daní doma ako príjem zo živnosti, nie ako zo zahraničia. Miroslav podniká v stavebníctve prevažne na Slovensku, občas pracuje aj v ČR, no keďže tam nemá stálu prevádzkareň ani byt a nezdržiava sa tam dlhšie ako 183 dní, zostáva slovenským rezidentom.
Zaujímavý je aj prípad Petra, ktorý podniká v Česku a má tam prevádzkareň – hoci je daňovým rezidentom Slovenska, príjem z podnikania v Česku tam aj zdaňuje. Na Slovensku podáva daňové priznanie, no uplatní si metódu zápočtu, teda slovenský úrad zohľadní dane zaplatené v zahraničí.
A nakoniec Martin, ktorý predal kryptomeny a kvôli daniam sa dočasne presťahoval do Česka. Tento krok mu však nepomohol – „Presťahovanie sa do Čiech na jeden mesiac nemá v tomto prípade vplyv na zdanenie príjmu z predaja kryptomien,“ konštatuje Mihalíková. Martin zostáva rezidentom Slovenska a musí tam zdaniť celý svoj príjem.
Zhrnuté: nestačí byť občanom určitého štátu, aby ste tam aj museli platiť dane. Rozhodujúce je, kde žijete, pracujete, podnikáte a kde máte rodinu. Práve preto je dôležité vedieť rozlíšiť občianstvo a daňovú rezidenciu – a pri nejasnostiach sa obrátiť na odborníkov, ktorí vám pomôžu v spleti medzinárodných daňových pravidiel.
Redakcia
Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.