Skúšobná doba môže byť aj dlhšia, než tri mesiace

V skúšobnej dobe na PN radšej zabudnite

Skúšobná doba je časovo vymedzený úsek, ktorý trvá od vzniku pracovného pomeru do uplynutia skúšobnej doby. Zákonník práce poskytuje tento časový úsek zamestnancovi aj zamestnávateľovi na to, aby si v ňom vyskúšali, či im vzájomná spolupráca vyhovuje. Podstatou zvláštnej úpravy skúšobnej doby je skutočnosť, že pracovný pomer môže byť počas jej trvania skončený zjednodušeným spôsobom. Súčasné podmienky na trhu práce však spôsobujú, že výhodu uľahčeného ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe využívajú najmä zamestnávatelia.

Skúšobná doba je čas, kedy by mal zamestnanec zamestnávateľovi ukázať, prečo je výhodné zamestnávať práve jeho. Každý rozumný zamestnávateľ pravdepodobne chápe, že nový zamestnanec potrebuje určité obdobie na tzv. zapracovanie. Určite preto nebude očakávať, že už odo dňa nástupu do práce budete podávať rovnako kvalitný výkon, ako po osvojení si potrebných zručností a skúseností. V skúšobnej dobe sa však vystríhajte neprimeraného čerpania rôznych benefitov a úľav. Väčšine zamestnávateľov sa spoľahlivo rozsvieti povestná červená kontrolka, ak s bežnou virózou ostanete na PN dlhšie, než obligátnych 7 kalendárnych dní. Vedzte, že na rozdiel od klasickej výpovede, pre skončenie pracovného dobu v skúšobnej dobe tzv. ochranná doba neplatí. Zamestnávateľ s vami teda môže v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer aj počas trvania PN. Pozor aj na to, že skúšobná doba sa o čas strávený na PN predĺži.

Skúšobná doba môže byť kratšia aj dlhšia, ako tri mesiace

Skúšobná doba nie je automaticky stanovená zákonom; musí byť preto vždy samostatne dojednaná. Dojednanie o skúšobnej dobe navyše vyžaduje písomnú formu, inak je neplatné. Skúšobná doba nemusí vždy trvať tri mesiace. Je možné ju dohodnúť aj ako kratší časový úsek – tri mesiace však predstavujú hornú hranicu pre väčšinu zamestnancov. Zákonník práce však umožňuje dojednať aj skúšobnú dobu v trvaní až do šiestich mesiacov, a to v prípade vedúcich zamestnancov, ktorí podliehajú priamo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa (t.j. napríklad konateľovi v spoločnosti s ručením obmedzeným) a v prípade vedúcich zamestnancov, ktoré podliehajú vyššie uvedeným vedúcim zamestnancom.

Ak zamestnávateľ dojedná kratšiu skúšobnú dobu, než mu umožňuje Zákonník práce a rozhodne sa ju predĺžiť, má smolu. Zároveň platí, že skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu – obchádzal by sa tak totiž jej účel spočívajúci v počiatočnom preverovaní fungovania vzájomnej spolupráce zamestnanca a zamestnávateľa.

Chcete si prácu udržať? V skúšobnej dobe s tehotenstvom opatrne

Ako už bolo uvedené vyššie, je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe najmä pre zamestnávateľa značne zjednodušené. Pracovný pomer môže byť v skúšobnej dobe ukončený z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu. Dôležité však je, aby skončenie prebehlo písomne a aby bolo druhej zmluvnej strane riadne doručené. Zákonník práce stanoví, že oznámenie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by malo byť druhému účastníkovi pracovného pomeru doručené spravidla aspoň tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Ide však len o tzv. poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej lehote.

Pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy platí výhoda, že s nimi zamestnávateľ môže v skúšobnej dobe skončiť pracovný pomer len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a skončenie musí náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď Zákonník práce tehotné ženy v súvislosti so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe oproti bežným zamestnancom zvýhodňuje, nevzťahuje sa na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe pre tehotné ženy zákaz výpovede. Oznámenie tehotenstva zamestnávateľovi pred skončením skúšobnej doby preto starostlivo zvážte. Ak sa totiž dostanete cez skúšobnú dobu, zamestnávateľovi sa prostredníctvom inštitútu tzv. ochrannej doby značne zúžia možnosti, ako s vami pracovný pomer ukončiť. Pokiaľ sa nebude zamestnávateľ rušiť, hrozí vám za normálnych okolností strata práce v podstate len vtedy, ak sa dopustíte skutočne závažného porušenia pracovnej disciplíny.