Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie ako trestný čin

Pre štát je žiaduce a nevyhnutné mať v dnešnej dobe prosperujúce podnikateľské prostredie. Pre podnikateľské subjekty je zasa vhodné mať určené jasné pravidlá, pri ktorých si môžu byť isté, že nebude nijakým spôsobom postihované zo strany štátu.  Vzhľadom na to, že nie všetci podnikatelia sa správajú celkom podľa právnych predpisov je vytvorený celý systém administratívnych sankcií a k nim sa v určitých prípadoch pripájajú aj tie trestnoprávne.

Zákon č. 300/2005 Z.z. trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Trestný zákon“) upravuje hneď niekoľko trestných činov, ktorých sa podnikatelia môžu dopustiť, a to vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom, spotrebiteľom, ale aj k štátu.  Štát má veľký záujem na evidencii podnikateľov, ich účtovníctva, zamestnancov a pod. Ide o dôležité údaje napríklad na daňové účely, zisťovanie čierneho zamestnávania, kontrolovanie nakladania so štátnymi dotáciami atď. V ustanovení § 259 Trestného zákona je upravený trestný čin „Skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.“ Podľa znenia príslušného ustanovenia sa ten, kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich na

a) kontrolu účtovníctva,
b) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
c) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
d) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
e) zápis do obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu,
f) kontrolu použitia dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,
g) konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddĺženie, alebo
môže potrestať odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Tou istou sadzbou trestu odňatia slobody je možné za určitých podmienok potrestať aj toho, kto urobí zásah do technického alebo programového vybavenia počítača, alebo podklady uvedené vyššie zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnými alebo nevedie.
 

Ak pri uvedenom konaní dôjde k spôsobeniu značnej škody (viac ako 26 600 Eur), prípadne bude vykonané závažnejším spôsobom konania (napr. porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona alebo organizovanou skupinou), či z osobitného motívu (napríklad v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, prípadne v úmysle spáchať trestný čin terorizmu) je možné uložiť trest odňatia slobody od troch do ôsmich rokov. Trestný zákon umožňuje súdu, aby uložil páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní päť až dvanásť rokov, ak spácha trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu (minimálne 133 000 Eur) alebo spôsobí obzvlášť závažnú poruchu v chode hospodárstva Slovenskej republiky alebo iný obzvlášť závažný následok.

 Podľa ustanovenia § 260 Trestného zákona je možné uvedený trestný čin spáchať aj z nedbanlivosti, ale na to aby išlo o trestný čin je nutné splniť Trestným zákonom stanovené podmienky. V prvom rade musí ísť o konanie uvedené vyššie pod písmenami a), b), e), f) a g) a zároveň musí dôjsť týmto konaním k spôsobeniu škody veľké rozsahu. Vtedy je možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.

 Každý podnikateľ pozná alebo by mal poznať riziká, ktoré mu podnikanie prináša. Pravdivé vedenie potrebných evidencií má význam, tak pre neho samého, no zároveň ide o dôležitú položku vo vzťahu k štátu.