Povinnosti podnikateľa spojené so zriadením prevádzkarne

• priestory určené na uskladnenie surovín a tovaru,
• stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel,
• miesto podnikania fyzickej osoby a sídlo právnickej osoby,
• výstavné priestory a vzorkové predajne,
• priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.

Zákon ďalej uvádza aj technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s jej prevádzkovaním. Tieto sú:

• stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie,
• zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy
• motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,
• pojazdné predajne,
• zariadenia na poskytovanie reklamy,
• predajné automaty.

V prípade, ak miesto podnikania, resp. sídlo umožňuje vykonávať živnosť priamo v týchto priestoroch nejde o prevádzkareň a povinnosti s ňou súvisiace nemusia podnikateľa trápiť. No na druhej strane, ak nie je možné vykonávať živnosť priamo v týchto priestoroch je prevádzkareň nevyhnutnosťou. V niektorých sporných prípadoch živnostenský úrad nedovolí vykonávať živnosť v mieste, resp. sídle podnikateľa a je potrebné zriadiť prevádzkareň.

Zákon upravuje aj združenú prevádzkareň, ktorou rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.

Aj keď zákon (a živnostenský úrad) predpokladá, že si podnikateľ zriadi prevádzkareň pri ohlasovaní živnosti, umožňuje mu aj jej neskoršie zriadenie. Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskoršie zriadených prevádzkarniach. Avšak túto skutočnosť musí podnikateľ oznámiť živnostenskému úradu najneskôr v deň zriadenia prevádzkarne.

Pokuta za nedodržanie zákona

Aby bol podnikateľ dostatočne „motivovaný“ na ohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu hrozí mu za nedodržanie tejto povinnosti pokuta až do výšky 1659 eur. V prípade, ak je porušenie spoľahlivo zistené a je ochotný pokutu zaplatiť môže mu kontrolór živnostenského úradu pri kontrole na mieste uložiť pokutu až do výšky 165 eur. Ak podnikateľ nemôže zaplatiť pokutu na mieste bude mu vydaný blok na nezaplatenú pokutu s poučením o spôsobe a lehote jej zaplatenia a následkoch jej nezaplatenia.

Povinnosť označiť prevádzkareň vzniká podnikateľovi najneskôr v deň začatia prevádzkovania živnosti, pričom spôsobom označenia určuje Obchodný zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa (t.j. zákon č. 250/2007 v z.n.p.p.). Podľa ustanovení Obchodného zákonníka musí byť prevádzkareň označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Zákon o ochrane spotrebiteľa predpisuje aby bolo na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne uvedené:

• obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby,
• meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne,
• prevádzková doba určená pre spotrebiteľa,
• kategória a trieda ubytovacieho zariadenia, ak ide o ubytovacie zariadenie.

Pri nedodržaní povinnosti riadneho označenia prevádzkarne hrozí podnikateľov pokuta do výšky 165 eur. Pri uložení tejto pokuty sa bude postupovať obdobne ako je to uvedené vyššie.

Ak podnikateľ zruší prevádzkareň musí túto skutočnosť oznámiť príslušnému živnostenskému úradu v lehote 15 dní. Ak by sa tak nestalo a kontrolóri živnostenského úradu by zistili, že prevádzkareň bola zrušená, tak živnostenský úrad adresu prevádzkarne v registri síce vymaže, no jedným dychom treba dodať, že za nedodržanie tejto oznamovacej povinnosti uloží podnikateľovi pokutu až do výšky 663 eur.

Ešte jednu dôležitú poznámku treba dodať na záver a to, že konanie o uložení vyššie spomenutých pokút môže živnostenský úrad začať do jedného roka odo dňa, keď sa o skutočnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď taká skutočnosť ešte trvala. V prípade, ak ide o nesplnenie povinnosti v lehote určenej zákonom, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď uplynula lehota na splnenie povinnosti ním určenej.