Príklady: Oplatí sa v roku 2026 ísť na s.r.o., alebo rovno zrušiť živnosť?

Od januára 2026 sa na Slovensku plánujú výrazné zmeny v odvodoch pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré môžu zásadne ovplyvniť rozhodnutie, či sa oplatí zostať pri živnosti, alebo prejsť na s.r.o.. Vláda v rámci konsolidačného balíčka navrhuje viacero opatrení, ktoré by mohli predražiť podnikanie najmä tým, ktorí majú nižší až stredný príjem.

Výška nových odvodov prinútila mnohých živnostníkov zamyslieť sa nad tým, či živnosť zrušia, nechajú si ju, alebo prejdú na eseročku. V tomto článku si priblížime jednotlivé možnosti pomocou príkladov. Upozorňujeme však, že každý prípad živnostníka je iný a každý si musí sám podľa svojich príjmov vypočítať, či sa mu oplatí platiť vyššie odvody, alebo nie.

Pre podnikateľov sa menia najmä odvody

Medzi hlavné zmeny patrí zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody z 50 % na 60 % priemernej mzdy, čo by znamenalo, že každý živnostník, ktorý dosiahne príjem nad zákonom stanovený limit (očakáva sa suma 9 144 € ročne, ale môže sa meniť), bude povinný platiť minimálne sociálne odvody vo výške okolo 303 € mesačne. Minimálne zdravotné odvody sa tiež zvyšujú, nové minimum bude okolo 121,92 € mesačne. Novinkou je aj skrátenie odvodovej „prázdninovej“ doby pre začínajúcich živnostníkov: neplatenie sociálnych odvodov sa bude týkať už len prvých 5 mesiacov podnikania.

Zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia a potenciálne ďalšie úpravy zároveň spôsobujú, že podnikanie cez živnosť začne byť menej výhodné pre tých, ktorí zarábajú menej alebo len príležitostne. Navyše, daňové licencie a iné náklady, ktoré platia s. r. o., ostávajú v nižších pásmach bez zásadných zmien, čo znamená, že pre určité skupiny podnikateľov môže byť forma eseročky výhodnejšia.

Ako teda zhodnotiť, kedy sa oplatí ostať SZČO a kedy už siahnuť po s. r. o.? Pomôžu nám príklady.

Príklad A: Živnosť pri malých tržbách? Prehry s číslami

Janka je na rodičovskej dovolenke a popri tom pečie torty na objednávku, pretože ju to baví. Nejde o pravidelný príjem, ani hlavný spôsob obživy. Sú mesiace, kedy nezarobí nič, no počas svadobnej sezóny je to aj niekoľko stoviek eur mesačne. Dokopy je to asi 3 000 € ročne, takže má živnosť, z ktorej počas rodičáku neplatí žiadne odvody. Takto podniká už niekoľko rokov. Vzhľadom na to, že jej čistý príjem je hlboko pod hranicou 9 144 €, dnes nemusí platiť plné sociálne odvody, iba preddavky na zdravotné poistenie, ale aj od tých je na rodičovskej oslobodená. Avšak podľa nových pravidiel by mala začať platiť minimálne sociálne odvody vo výške 131,34 € mesačne, teda 1 576,08 eur ročne.

Ak si k tomu pripočítame skutočné výdavky, ktoré Janka použije na nákup surovín na torty, výsledkom je strata a prakticky žiadny zisk. Navyše, ak by sa Janka rozhodla, že pečenie bude jej hlavnou činnosťou aj po skončení rodičáku, bude platiť ešte aj minimálne zdravotné odvody vyše 121 eur, čo by pri jej tržbách nepokrylo ani len náklady na odvody, nieto ešte na suroviny. Živnosť pre Janku nemá zmysel a pravdepodobne by ju mala pozastaviť alebo úplne zrušiť.

Príklad B: Stredný príjem a efektivita živnosti

Martin je webdizajnér, ktorý zarába cez živnosť tak, že berie zakázky od rôznych klientov. V roku 2026 zarobí na faktúry približne 24 000 eur. Uplatňuje si paušálne výdavky vo výške 60 % a zároveň aj plnú nezdaniteľnú časť základu dane 5 966,73 eura (na rok 2026). Ako mu vyjdú povinnosti na odvodoch a daniach?

Z jeho príjmu sa po uplatnení paušálu (14 400 eur) dostane na základ dane 9 600 eur. Po odpočítaní nezdaniteľnej časti mu zostáva zdaniteľný základ 3 633 eur. Z tejto sumy zaplatí daň z príjmu vo výške 545 eur.

Keďže Martin svojím príjmom presiahol hranicu povinného sociálneho poistenia (9 144 eur), v roku 2026 bude musieť platiť aj povinné sociálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je stanovený na 914,40 eura mesačne, čo znamená odvody 303,11 eura mesačne, teda 3 637 eur ročne. K tomu treba pripočítať aj minimálne zdravotné odvody vo výške 121,92 eura mesačne, teda 1 463 eur ročne.

Spolu tak Martin zaplatí na daniach a odvodoch približne 5 645 eur. Z jeho ročných príjmov 24 000 eur mu po odpočítaní všetkých povinností zostane 18 355 eur čistého, teda asi 1 530 eur mesačne.

Z tohto príkladu je vidieť, že pri príjme 24-tisíc eur ročne sa Martinovi stále oplatí zostať živnostníkom. Napriek tomu, že musí platiť minimálne odvody a daň z príjmu, jeho čistý príjem zostáva na slušnej úrovni. Prechod na s. r. o. by mu v tomto prípade nepriniesol žiadnu úsporu: naopak, priniesol by vyššie administratívne náklady, povinnosť viesť podvojné účtovníctvo či platiť daňovú licenciu. Ak by mal Martin deti, na ktoré by si uplatnil daňový bonus, bol by na tom ešte lepšie.

Príklad C: Vyššie príjmy volajú po firme

Petrer je vysoko špecializovaný remeselník, ktorého si podľa potreby najímajú stavebné firmy a ročne dosahuje tržby okolo 100 000 €. Ako živnostník si uplatňuje skutočné výdavky. Nárok na nezdaniteľnú čiastku nemá.

Pri takomto objeme tržieb už by mal uvažovať nad prechodom na s.r.o. Tam by síce platil daň z príjmu právnických osôb vo výške 21 %, ktorú by však platil zo zisku. Keďže ako remeselník má náklady, mal by nižší zisk pred zdanením a teda aj daňový základ.

Mohol by tiež optimalizovať výplaty, napríklad si časť zisku vyplácať formou dividend (za cenu zdravotných odvodov), časť reinvestovať a vďaka tomu znížiť svoje celkové zaťaženie. Ako s. r. o.: platí DPPO 21 %, minimálnu daňovú licenciu (340–960 € podľa tržieb), a pri vyplácaní dividend 7 % zdravotné odvody. Výhodou je, že zisk, ktorý sa nevypláca, už nie je zaťažený odvodmi.

Zároveň by jeho firma niesla podnikateľské riziko namiesto neho a mohol by postupne zamestnať ďalších remeselníkov alebo si rozšíriť portfólio klientov bez obavy, že to výrazne ovplyvní daňový základ. V tomto prípade sa teda prechod na s. r. o. pravdepodobne oplatí. Nevýhodou je potreba vedenia účtovníctva a celková zložitejšia administratíva.

Kedy čo zmeniť?

Zásadná hranica, kedy sa živnosť neoplatí, sa bude v roku 2026 pohybovať okolo ročných tržieb 3 200 až 4 000 €. Pri týchto číslach podnikateľ neprežije ani len odvody. Ak sa dostávate cez 9 200 € ročne, živnosť začne dávať zmysel, pri jednoduchom podnikaní a minimálnych režijných nákladoch (paušálnych výdavkoch) je stále výhodná.

No ak vaše príjmy prekračujú hranicu 80 tisíc €, treba začať zvažovať s. r. o., najmä ak potrebujete investovať, plánovať výplaty alebo máte skutočné výdavky.

Rok 2026 prinesie vyššie náklady pre všetkých SZČO, no zároveň dá viac dôvodov prejsť na firemnú formu podnikania. Rozhodnutie tak bude závisieť od výšky príjmov, nákladov a dlhodobej stratégie každého podnikateľa. 

Konečné rozhodnutie, čo s vašou živnosťou urobíte, je len a len na vás a sami si musíte vypočítať, čo sa vám najviac oplatí. Nezabudnite do úvahy zobrať napríklad daňový bonus, alebo to, či si uplatňujete paušálne alebo skutočné výdavky.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.