Zdroj: Shutterstock
Najvyššia možná dávka počas práceneschopnosti (PN) od januára opäť stúpne. Ľudia za to môžu vďačiť rastu priemernej mzdy za vlaňajšok. Na jej sumu je totiž naviazaný výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa potom počíta aj najvyššia dávka počas péenky. Zároveň to však znamená, že pracujúci musia na jej dosiahnutie zarábať aj viac peňazí.
Priemerná mzda vlani dosiahla 1 524 eur, čo je oproti predchádzajúcemu roku 2023 (1 430 eur) nárast o 6,6 percenta. Vyššia priemerná mzda sa však premietne do dávky na péenke až od januára budúceho roka, keď sa zvýši aj maximálny denný vymeriavací základ. Ten stúpne zo súčasných 94,0274 eura na 100,2083 eura.
Dávka za prvé tri dni péenky sa počíta ako 25 percent denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa je na úrovni 55 percent. Pre ľudí na dočasnej práceneschopnosti to znamená, že za prvé tri dni budú môcť od januára získať najviac 25,05 eura na deň, od štvrtého dňa potom maximálne 55,11 eura denne.
Pri 30-dňovej práceneschopnosti tak strop dávky v budúcom roku vychádza na 1 563,20 eura, pri 31-dňovom mesiaci na 1 618,30 eura. Skutočná výška nemocenského však vždy závisí od príjmu poistenca. Ak niekto zarába napríklad 1 300 eur mesačne, jeho dávka počas péenky za 31-dňový mesiac je vyše 690 eur. Dávka sa môže krátiť na polovicu, ak bola péenky spôsobená alkoholom alebo omamnými látkami.
Maximálna dávka je síce pomerne vysoká, avšak na jej získanie musí poistenec zarábať aj dostatočnú sumu peňazí. Aj túto hranicu ovplyvňuje priemerná mzda z vlaňajška. Na najvyššiu možnú dávku musí zamestnanec zarábať aspoň 3 048 eur mesačne. Z rovnakej sumy musí živnostník alebo dobrovoľne poistený platiť mesačné sociálne odvody.
Keďže sa dávka na péenke spravidla počíta zo zárobkov v predchádzajúcom roku, od januára dosiahne na maximum len zamestnanec, ktorý už v tomto roku zarábal viac ako 3 048 eur mesačne. Podobne to platí aj pre živnostníkov a dobrovoľne poistených, ktorí by tak v tomto roku museli platiť sociálne poistenie na úrovni viac ako 1 010 eur mesačne.
Zároveň platí, že nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas péenky priebežne kontroluje zdravotný stav a dodržiavanie liečby aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Ak kontrola odhalí porušenia alebo nedostatky, poistenec môže o dávku prísť. Ľudia na PN tiež musia dodržiavať liečebný režim. V opačnom prípade im tiež hrozí zastavenie vyplácania dávky.
Živnostníci však majú na péenke oproti zamestnancom výhody. Pri zamestnancoch platí, že počas péenky nemôžu pracovať. Počas choroby či úrazu tak spravidla prichádzajú o polovicu svojho bežného zárobku. Štát však nesleduje, či za nich zamestnávateľ zaplatil sociálne poistenie včas a v správnej výške. Nárok na dávku majú od prvého dňa poistenia.
Inak je to pri živnostníkoch, ktorí nemajú zakázané dosahovať príjem počas choroby. Inak povedané, ak majú prácu, pri ktorej neporušia predpísaný liečebný režim, môžu počas péenky dosahovať zárobky a čerpať aj samotnú dávku. Sociálnu poisťovňu však bude zaujímať, či majú zaplatené sociálne poistenie včas a v správnej sume. Aj živnostníci majú nárok od prvého dňa povinného sociálneho poistenia.
Poslednou skupinou, ktorá má na péenku nárok, sú dobrovoľne poistené osoby. V ich prípade platí, že si môžu nastaviť platenie odvodov z vlastného vymeriavacieho základu. Nemôže však byť nižší ako ten minimálny. Odvody však musia dobrovoľne poistení platiť aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred tým, ako im vznikol nárok na péenku.
Miroslav Homola
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
