Menej peňazí na PN? To je mýtus, niekto na tom môže aj zarobiť

Sociálne poistenie pracujúcim zabezpečuje okrem iného aj pokrytie časti zárobkov v čase, kedy nemôžu chodiť do práce. Ide napríklad o obdobie, kedy sú chorí alebo mali úraz. Vtedy môžu zo Sociálnej poisťovne čerpať nemocenskú dávku. Akonáhle niekto platí sociálne odvody, má na dávku nárok okamžite. Ide tak o zamestnancov, živnostníkov, dobrovoľne poistených, ale aj ľudí, ktorí stratili prácu - vtedy platí ochranná lehota sedem dní alebo až osem mesiacov, ak ide o tehotnú ženu.

Pri čerpaní dávky počas péenky však existujú zásadné rozdiely napríklad medzi zamestnancom a živnostníkom. Kým prvý menovaný nemôže v období poberania dávky pracovať, pri živnosti sa dosahovanie zárobkov nesleduje. To v praxi znamená, že ak má živnostník prácu, ktorú môže vykonávať aj z domu, alebo podniká a počas péenky nie je potrebná jeho prítomnosť napríklad v prevádzke predaja tovaru či služieb, môže zarábať aj popri dávke. Voči Sociálnej poisťovni však nemôže mať dlh.

Akú péenku môže mať živnostník

Živnostníci na Slovensku začínajú povinne platiť sociálne odvody až po podaní svojho prvého daňového priznania. Zhruba 80 percent z nich potom platí minimálne odvody. Zvyšok podnikateľov platí odvody zo svojho individuálneho vymeriavacieho základu. Ten vypočíta Sociálna poisťovňa zo zárobkov, ktoré priznajú v daňovom priznaní.

Aj samotná dávka počas péenky sa potom počíta buď z minimálneho vymeriavacieho základu, alebo individuálneho vymeriavacieho základu. Od januára tohto roka sa vymeriavací základ, z ktorého živnostník platí sociálne odvody, môže pohybovať od minimálnej úrovne 715 eur mesačne, až po najvyššiu sumu 15 730 eur. Kým minimálne odvody sú na úrovni 237,02 eura mesačne, maximálne dosahujú 5 214,49 eura mesačne.

Na dávku počítanú v tomto roku sa však bude brať do úvahy vymeriavací základ živnostníka z vlaňajška. Pri minimálnych odvodoch je to suma na úrovni 652 eur. Pri výpočte sa totiž vždy posudzuje vymeriavací základ z predchádzajúceho roka. Okrem toho platí, že aj pri vyššom vymeriavacom základe platí na dávku počas péenky maximálny strop. Za 30 dní poberania dávky sa vypláca maximálne 1 466,80 eura mesačne a v prípade péenky počas 31-dňového mesiaca je najvyššia dávka 1 518,50 eura.

Ako môže živnostník na PN zarobiť

Dávka sa počíta percentom z vymeriavacieho základu. Za prvé tri dni patrí živnostníkovi 25 percent, za zvyšné až 55 percent. Každý, kto vlani platil len minimálne sociálne odvody, dostane počas péenky v tomto roku za 31-dňový mesiac sumu zhruba 346 eur a za mesiac, ktorý má 30 dní, zase sumu približne na úrovni 334 eur.

Zároveň platí, že keď je živnostník na péenke, je oslobodený od platenia odvodov - stáva sa totiž dočasne poistencom štátu. Musí však dodržiavať liečebný režim, čo pri bežnej chrípke znamená zdržiavať sa len na jednej adrese a chodiť len na kontroly ku lekárovi či do lekárne. Ak má podnikateľ prácu, ktorú môže robiť z domu, Sociálna poisťovňa neposudzuje, či počas péenky zarába.

To v praxi znamená, že ak živnostník mesačne cez faktúry zarobí napríklad 1 500 eur, bez péenky mu po zaplatení odvodov zostáva niečo málo cez 1 155 eur. Keby musel 31 dní zostať na péenke a jeho mesačný zárobok zostane rovnaký, s nemocenskou dávkou a odpustenými odvodmi mu na účte zostane zhruba 1 846 eur. Za mesiac na péenke si tak prilepší o takmer 700 eur. 

Miroslav Homola

Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.