Podnety ohľadom porušenia zákona na pracoviskách historicky narástli

Od septembra 2021 na Slovensku pôsobí Úrad na ochranu oznamovateľov. Jeho poslaním je chrániť tzv. whistleblowerov - čiže ľudí, ktorí poukazujú na porušenia právnych predpisov na ich pracovisku či v sfére ich pôsobenia. Ich odvaha môže odhaliť korupciu, veľké daňové úniky či rozsiahle poškodzovanie životného prostredia. Hlásiť však môžu aj krádež, spreneveru alebo neoprávnené zamestnávanie. Oznámenie takýchto nekalých aktivít však nie je jednoduché – napriek tomu sa môže vyplatiť aj samotnému whistleblowerovi. Z akého dôvodu?

S čím môže Úrad na ochranu oznamovateľov zamestnancom pomôcť?

Úrad na ochranu oznamovateľov plní viaceré úlohy; ťažisko jeho činnosti však spočíva v: 

1. Prijímaní oznámení o nekalých aktivitách 

Úrad prijíma oznámenia od ľudí, ktorí chcú upozorniť na porušovanie zákonov zistené pri výkone ich práce, stáže či prijímacieho pohovoru do zamestnania; oznamované protiprávne aktivity by mali mať presah do verejného záujmu (napr. negatívny dopad na verejné financie).

2. Poskytovaní poradenstva a podpory

Úrad poskytuje predovšetkým poradenstvo súvisiace s podaním oznámenia a prípadnou ochranou oznamovateľa. Na tento účel má zriadenú aj bezplatnú infolinku. Využívajú ju nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia, ktorým zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon č. 54/2019 Z.z.) ukladá špecifické povinnosti.

3. Poskytovaní ochrany pre oznamovateľov 

Oznámenie protiprávnej činnosti môže mať veľmi negatívne dopady na život oznamovateľov. Nie vždy ide o stratu zamestnania; podľa zistení úradu whistlebloweri kvôli svojim odhaleniam často čelia tiež zmene rozsahu pracovných povinností, presunu miesta výkonu práce, zníženiu mzdy či zmenám pracovného času. 

Schválnosti zo strany zamestnávateľov zákon označuje ako „odvetné opatrenia“ a úrad s nimi môže oznamovateľovi do veľkej miery pomôcť. V zásade ide o to, že úrad dokáže zabrániť právnym účinkom najrôznejších úkonov zamestnávateľa voči oznamovateľovi.

Ochrana sa navyše môže vzťahovať aj na blízku osobu oznamovateľa, pokiaľ by jej mohla zo strany zamestnávateľa hroziť ujma. Úrad zároveň akceptuje aj žiadosti oznamovateľov o anonymitu – v takom prípade podáva prípadné trestné oznámenia vo vlastnom mene.

Oznamovatelia môžu byť za upozornenie na nekalé aktivity aj finančne odmenení

Samotné upozornenie na potenciálnu trestnú činnosť sa môže oznamovateľovi vyplatiť aj finančne. V prípade tzv. kvalifikovaného oznámenia, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu či usvedčeniu jej páchateľa, môže úrad priznať oznamovateľovi aj odmenu. 

Odmena môže byť poskytnutá až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy (aktuálne teda 50-násobok sumy 816 eur, tzn. čiastka 40 800 eur). Základnou podmienkou je, aby oznámenie viedlo k nasledujúcim výsledkom:

1) v trestnom konaní k:

- podaniu obžaloby,

- podaniu návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu,

- schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania alebo

- podmienečnému zastaveniu trestného stíhania;

2) v správnom konaní k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu.

Oznamovateľ musí úrad o priznanie odmeny požiadať.

Koľko Slovákov by vás vnímalo negatívne, ak by ste nahlásili korupciu? 

Za minulý rok sa na úrad obrátilo 404 súkromných osôb. Zatiaľ čo za rok 2024 mali dopyty mierne klesajúcu tendenciu, tento rok sa trend otočil. Za prvý štvrťrok roku 2025 úrad hlási najväčší počet prijatých podnetov za celú históriu jeho existencie; celkom ide o 72 podnetov.

Z výročnej správy úradu za rok 2024 vyplýva, že slovenskí zamestnávatelia majú problém so zavádzaním efektívnych vnútorných systémov oznamovania protispoločenskej činnosti. Na mnohých pracoviskách sú zavedené len formálne a zamestnanci o nich buď nemajú dostatok informácií alebo im nedôverujú. Tento stav úrad vníma ako zásadný problém, pretože práve informácie od bežných zamestnancov môžu byť pri odhaľovaní trestnej činnosti na pracovisku najcennejšie.

Ako pomerne znepokojivé sa javí tiež zistenie, že takmer štvrtina Slovákov by zrejme vnímala negatívne kolegu, ktorý by oznámil korupčné správanie alebo podvody svojho spolupracovníka či nadriadeného. Tento záver vyplynul z prieskumu, ktorý prebiehal z iniciatívy úradu v minulom roku a ktorého výsledky úrad zverejnil práve v spomínanej výročnej správe. Na druhej strane však možno pozitívne vnímať fakt, že viac ako ¾ opýtaných sa domnieva, že whistleblowerom by mala byť poskytnutá ochrana.

Barbora Magočová

Barbora Magočová je právnička. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu a popri právnej praxi rozvíja aj publikačnú činnosť. Pre Peniaze.sk píše články týkajúce sa hlavne právnych aspektov podnikania a obchodných záväzkových... Ďalšie články autora.