Platy a ceny na Slovensku: Ako sme na tom v porovnaní s Európou?

Redakcia | rubrika: Článok | 2. 9. 2022
Ceny na Slovensku rastú a za niektoré statky či služby platíme oveľa viac ako v iných krajinách Európskej únie. Platy však pritom zostávajú stále nízke. Priemerná mzda Slovákov patrí k najnižším v EÚ. Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami nielen v rámci miezd, ale aj v rámci nákladov na život či bývanie?
Platy a ceny na Slovensku: Ako sme na tom v porovnaní s Európou?

Zdroj: Shutterstock

Slovenská priemerná hrubá mzda patrí k najnižším

Priemerná hrubá mzda na Slovensku dosahuje hodnotu 1 212 eur, ale aj napriek tomu, že pravidelne stúpa, to nestačí. Rast anuluje inflácia, ktorá v tomto roku dosahuje svoje maximá.

V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie sme na chvoste. V rebríčku priemernej mzdy zastávame 23. miesto. Po nás nasledujú už len Litva, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

Eurostat

Ceny za služby a statky sú v mnohých prípadoch vyššie

Aj napriek nízkym platom sú ceny za služby a statky mnohokrát vyššie ako priemer EÚ. Dôvodom je najmä fakt, že sa nachádzame na otvorenom trhu, kvôli ktorému sme vystavení medzinárodnému prostrediu. 

Na ceny má následne vplyv aj to, že mnoho vecí dovážame a nevyrábame. Vyrovnať platy so stúpajúcimi cenami je preto veľmi náročné.

Podľa dostupných dát z Eurostatu, ktorý poskytuje informácie o relatívnych cenových ukazovateľoch vybraných položiek, patria na Slovensku oleje a tuky, nealkoholické nápoje, komunikácie, mlieko, syry a vajcia k statkom, ktoré stoja viac ako európsky priemer.

Domáce spotrebiče, oblečenie, obuv a bývanie sú tesne pod priemerom. Najlacnejšie je podľa dát vzdelávanie a zdravie. 

Celková porovnateľná cenová úroveň na Slovensku dosiahla v roku 2021 úroveň 90 %, pričom v roku 2017 dosahovala iba 71 %.

 

Eurostat

Mzdové náklady sú na Slovensku jedny z najnižších

Priemerná hodinová cena práce bola v Európe v roku 2021 v hodnote 29,1 eur za hodinu a v eurozóne 32,8 eur za hodinu. Priemer však zvyšujú niektoré krajiny, ako Nórsko a Island. V mnohých krajinách vrátane Slovenska bola totižto hodinová cena práce oveľa nižšia a nepredstavovala ani 15 eur. Veľmi podobne na tom bolo Estónsko, Česko a Portugalsko.

Najvyššia cena práce je v Nórsku, kde dosahuje viac ako 50 eur za hodinu a Dánsko, kde dosahuje cez 45 eur na hodinu. Na tretej priečke sa nachádza Island a Luxembursko, kde je cena práce za jednu hodinu okolo 43 – 44 eur. Prvú päticu uzatvára Belgicko s cenou práce približne 41 – 42 eur.

Najnižšiu cenu práce má Bulharsko, a to približne 7 – 8 eur za hodinu, Rumunsko s cenou 8 – 9 eur za hodinu a Maďarsko s cenou 10 eur za hodinu.

Ani čistá mzda nie je o nič vyššia

V členských štátoch EÚ sa v roku 2021 priemerný čistý ročný zárobok jednotlivca bez detí pohyboval od 6 952 eur (Bulharsko) do 45 787 eur (Luxembursko). Tieto dve krajiny zároveň zaznamenali aj najnižší (7 965 eur) a najvyšší (61 515 eur) priemerný čistý ročný zárobok manželského páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi.

V rámci celej Európy sa s najvyššími zárobkami v prípade manželského páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi mohli pochváliť krajiny, ako Nórsko (takmer 50-tisíc eur), Island (takmer 60-tisíc eur) a Švajčiarsko (cez 80-tisíc eur). Slovensko je v štatistikách na chvoste. Priemerné zárobky v prípade manželského páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvomi deťmi sú v hodnote 10-tisíc eur.

Rodové rozdiely v odmeňovaní sú v niektorých krajinách stále výrazné

Eurostat zozbieral v roku 2020 údaje o rodových rozdieloch v odmeňovaní v jednotlivých európskych krajinách. V Európe dostávali ženy v roku 2020 v priemere o 13 % nižšie platy ako muži, pričom v eurozóne bol tento rozdiel o 1,1 % vyšší a dosahoval hodnotu 14,1 %. Najväčšie rozdiely v odmeňovaní žien v rámci EÚ boli v Lotyšsku (22,3 %), Estónsku (21,1 %), Rakúsku (18,9 %) a Nemecku (18,3 %). Najmenšie rozdiely boli v Slovinsku (3,1 %), Rumunsku (2,4 %) a Luxembursku (0,7 %). Na Slovensku sú rodové rozdiely v hodnote nad 15 %.

Rozdiely v odmeňovaní podporujú rôzne faktory, ako napríklad rozsah, v akom pracujú muži a ženy (ženy sú často obmedzované materskými dovolenkami), prípadne samotné odvetvie. Ženy často pracujú v oblastiach, ktoré sú menej odmeňované, ako napríklad učiteľské profesie. V niektorých prípadoch však za rozdiely môže aj diskriminácia.

Výdavky na dôchodky dosahujú okolo 8 %

Výdavky na dôchodky sa líšia v závislosti od jednotlivých európskych krajín. V roku 2018 sa v celej Európskej únii minulo na dôchodky približne 1 712 miliárd eur. Do tejto kategórie však patrili okrem starobných dôchodkov aj pozostalostné dôchodky a príspevky pre nezamestnaných a ťažko zdravotne postihnutých.

Najväčšie výdavky malo Grécko, ktorého dôchodky predstavovali približne 16 % HDP. Po ňom nasledovalo Taliansko (viac ako 15 %), Francúzsko (približne 15 %), Rakúsko a Portugalsko (14 %) a Fínsko (cez 13 %). Slovensko malo jedny z najnižších výdavkov v hodnote 8 % z HDP.

Pozn. ku grafu – niečo podobné ako Eurostat odkiaľ som čerpala info. Takisto by som odtiaľ dala preč krajiny, ktoré nespadajú do Európy a v tomto prípade ani tie, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, keďže údaje v článku pracujú s dátami len z členských štátov.

Ceny elektriny a plynu sa zvyšujú

V druhej polovici roka 2021 sa priemerné ceny elektriny pre domácnosti v Európskej únii zvýšili a dosiahli sumu 23,7 eur za 100 kWh. Priemerné ceny plynu sa takisto zvýšili v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020, a to zo 7 eur na 7,8 eur za 100 kWh.

Najvyššie ceny za elektrinu v rámci Európy zaznamenalo Dánsko (34,48 eur za 100 kWh), Nemecko (32,34 eur za 100 kWh), Belgicko (29,94 eur za 100 kWh), Írsko (29,74 eur za 100 kWh) a Španielsko (28,16 eur za 100 kWh). Najnižšiu sumu za elektrinu zaznamenalo Maďarsko (10,01 eur za 100 kWh), Bulharsko (10,91 eur za 100 kWh) a Chorvátsko (13,13 eur za 100 kWh). Priemerná cena za elektrinu v druhej polovici roka 2021 bola 16,24 eur za 100 kWh.

Náklady na bývanie sú v hodnote tisícok eur

Spolu so zvyšujúcimi sa cenami za statky a služby sa zvyšujú aj náklady na bývanie. Ak by ste si chceli nejakú nehnuteľnosť zaobstarať, počítajte s vysokou hypotékou. Priemerná cena za meter štvorcový v druhom kvartáli roka 2022 dosahuje 2 671 eur. 

Najvyššia je v Bratislavskom kraji, kde je priemerná cena v hodnote 3 403 eur a v Košickom kraji, kde dosahuje hodnotu 2 348 eur. Najnižšia priemerná cena za meter štvorcový je v Nitrianskom kraji, a to 1 409 eur.

Ceny v priebehu jednotlivých rokov neustále stúpali. Výrazný skok sme mohli zaznamenať v poslednom kvartáli roka 2021, kedy cena medziročne stúpla o 24,9 %.

Aj napriek výraznému zvyšovaniu cien nepatríme medzi krajiny Európy, ktoré by mali najvyššie ceny za nehnuteľnosti. Podľa údajov z webovej stránky Statista.com, ktorá zozbierala údaje z prvého kvartálu roku 2022, má najdrahšie nehnuteľnosti Ženeva, kde za meter štvorcový zaplatíte 15 260 eur. Po nej nasleduje Zurich s cenou 13 880 eur, Londýn s cenou 13 750 eur a Luxembursko (hlavné mesto) s cenou 12 000 eur. Pre lepšie porovnanie, v prvom kvartáli 2022 bola cena za meter štvorcový v Bratislave 3 230 eur.

K mestám s najnižšími cenami patria Riga (1 800 eur za m2), Vilnius ( 1 850 eur za m2), Krakov ( 2 520 eur za m2) a Brno (2 850 eur za m2).

Statistic: Average cost of an apartment in Europe in the 1st quarter 2021 and 1st quarter 2022, by city (in euros per square meter) | Statista
Find more statistics at Statista

Redakcia

Autor článku Redakcia

Internetový denník Peniaze.sk momentálne patrí medzi najnavštevovanejšie ekonomické weby. Svojim užívateľom ponúka články z rôznych oblastí osobných financií, praktické rady, komentáre, užitočné kalkulačky, politické témy,... Ďalšie články autora.

Účet s bonusom až do 60 €

Chcem bonus

Založte si Účet pre zelenší svet online – kvôli prírode aj pre seba! Na 12 mesiacov zadarmo a s podporou enviroprojektov.

Advertisement

Daňové priznanie v predĺženom termine online

Kompletné daňové priznanie online za 15 minút a 19,90 eur. Pre našich čitateľov exkluzívna zľava 10%.

DníHodínMinútSekúnd
Nechcem sa stresovaťZľavový kód: PENIAZE10

Ak chcete riešiť dane po starom, máme pre vás inteligentné formuláre.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+10
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Kiná umierajú a z hudobníkov sú otroci. Temná stránka streamovacích služieb

22. 6. 2024 | Michael Durčák

Kiná umierajú a z hudobníkov sú otroci. Temná stránka streamovacích služieb

Ak niektoré odvetvie hospodárstva od základu zmenilo model predplatného, je to jednoznačne zábavný priemysel. Zatiaľ čo zdieľanie áut a ďalšie nápady sa rozbiehajú, hudbu a filmy už... celý článok

Táto krajina je pre starých. Slovensko má najvyšší podiel dôchodcov v celej EÚ

21. 6. 2024 | Ivana Sladkovská

Táto krajina je pre starých. Slovensko má najvyšší podiel dôchodcov v celej EÚ

Približne tretina ľudí na Slovensku poberá nejakú dôchodkovú dávku. Je to najvyšší podiel dôchodcov v celej EÚ. Vyplýva to z najnovších dát Eurostatu. Zároveň ale na dôchodky dávame... celý článok

Štát zo Slovákov potichu vysáva viac a viac peňazí

21. 6. 2024 | Ivana Sladkovská

Štát zo Slovákov potichu vysáva viac a viac peňazí

Pracujete a platíte dane? Potom by vás mohlo zaujímať, ako sa daňové zaťaženie pracujúcich na Slovensku zmenilo za posledné roky. Jozef Mihál, odborník na dane a bývalý minister práce,... celý článok

Nový podcast: Vzťah k peniazom si vytvárame do siedmich rokov života

19. 6. 2024 | Redakcia

Nový podcast: Vzťah k peniazom si vytvárame do siedmich rokov života

Ako naše postoje k peniazom ovplyvňujú rodičia a prostredie? A ako si z detstva nesieme zlé návyky, ktoré nás môžu sprevádzať celý život? Nový podcast No Money, No Funny! od portálu... celý článok

Blíži sa najväčšia revolúcia kapitalizmu. Moderné je nič nevlastniť

16. 6. 2024 | Michael Durčák

Blíži sa najväčšia revolúcia kapitalizmu. Moderné je nič nevlastniť

Cool už nie je vlastniť, ale predplatiť si. V angličtine sa tento jav nazýva "subscription economy", ale my sme ho nazvali „život na predplatné". Čo to presne znamená? Aké sú jej hranice... celý článok