Dopad krízy na zamestnanosť na Slovensku a v členských krajinách EU

Miriam Tinková | rubrika: Článok | 30. 11. 2009
Aký má dopad kríza na reálne HDP a zamestnanosť v jednotlivých štátoch EÚ? Kde zaznamenali zníženie pracovnej doby? Aká je prognózapre Slovensko do roku 2012?
Dopad krízy na zamestnanosť na Slovensku a v členských krajinách EU

Zdroj: Shutterstock

Kým ekonomika na Slovensku v roku 2007 a 2008 patrila k najrýchlejšie rastúcim v rámci EÚ a OECD, tak v roku 2009 došlo k prepadu hospodárskeho rastu a k poklesu dynamiky vývoja reálneho HDP. Stúpla nezamestnanosť a nastali tvrdšie časy pre zamestnancov. Ekonomická kríza zasiahla celý pracovný trh v EÚ a výsledkom bol pokles dopytu po pracovnej sile a zvýšená nezamestnanosť v členských krajinách EÚ.

Dopad krízy na EÚ

Tabuľka č. 1 poukazuje na percentuálne zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch EÚ v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009.
Ekonomika sa prepadla vo všetkých členských krajinách mimo Poľska. Všetky štáty EÚ i v rámci eurozóny zaznamenali pokles HDP o priemerne 5%. Takisto významne bol ovplyvnený pracovný trh, kde sa znížila ponuka práce. Luxembursko je jediný štát, kde sa zamestnanosť zvýšila v tomto období (+1,3%). Pokles produkcie nespôsobil zníženie zamestnanosti, ale práve naopak.

Tabuľka č. 1: zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009

Krajina HDPZamestnanosťKrajinaHDPZamestnanosť
Eurozóna-4,8-1,8EÚ27-4,9-1,9
Belgicko-3,7-0,7Bulharsko-4,9-1,8
Česká republika-5,5-1,4Dánsko-7,0-2,6
Nemecko-5,9-0,1Estónsko-15,8-10,2
Írsko-7,3-8,3Grécko-0,3-1,0
Španielsko-4,2-7,1Francúzsko-2,8-1,2
Taliansko-6,0-0,9Cyprus-0,7-0,5
Cyprus-0,7-0,5Lotyšsko-17,4-13,1
Litva-21,1-6,7Luxembursko-5,31,3
Maďarsko-7,3-4,5Malta-3,0-0,8
Holandsko-5,20,8Rakúsko-4,5-1,1
Poľsko1,1-0,7Portugalsko-3,7-2,7
Rumunsko-8,3-1,2Slovinsko-9,0-1,6
Slovensko-5,4-1,3Fínsko-8,9-3,0
Švédsko-6,1-2,2Veľká Británia-5,5-2,0
Zdroj: Eurostat, National Accounts

V EÚ nastal pokles zamestnanosti o 1,9% (-1,8% v štátoch eurozóny). V 4 členských štátoch zaznamenali horší trend v poklese zamestnanosti než v dopade na HDP. Stalo sa tak v Poľsku, kde sa to prejavilo v raste HDP  (+1,1%), kým zamestnanosť klesla o 0,7%. V Grécku ekonomika klesla o 0,3 a zamestnanosť o 1,0%. V Španielsku zaznamenali pokles zamestnanosti o 7,1% a ekonomiky len  o 4,2%. Dopad krízy na Írsko bol v obidvoch ukazateľoch značný, kde ovplyvnil pokles produkcie ekonomiky (-7,3%) na zníženie zamestnanosti (-8,3%). Vplyv negatívneho trendu na produkciu jednotlivých ekonomík sa odzrkadlil v obmedzeniach na pracovnom trhu.

Prekvapujúca situácia nastala v Litve, kde prepad HDP (-21,1%) vyvolal pokles zamestnanosti len o 6,9 %, čo bol nižší pokles ako sa očakávalo. Zo všetkých členských štátov je Nemecko krajinou, ktorá poukazuje na väčšiu stabilitu. Výkon ekonomiky poklesol  o 5,9 %, ale zamestnanosť klesla úplne minimálne, a to len o 0,1%.

Významným faktom je, že HDP a zamestnanosť sa vyvíjajú odlišne. Veľkosť zamestnanosti reaguje na rozvoj ekonomiky s určitou časovou medzerou. Existujú viaceré dôvody, ktoré sú relevantné v období hospodárskej krízy, jeden z nich je mať dostatok skúseností s krízovým managmentom. V tomto období zamestnávatelia častokrát vytvárajú opatrenia ako využívať viac dočasné úväzky, znižovanie limitu pracovných hodín ako prostriedok predchádzania prepúšťaniu skúsených zamestnancov. Pokles pracovnej doby je jeden z nástrojov ako si zamestnancov udržať a zároveň neustále vyrábať, ale v menšej miere.

Najväčší pokles v pracovnej dobe u zamestnancov na hlavný pracovný pomer

Podľa Eurostatu  (tabuľka č. 2), je zrejmé, že prakticky vo všetkých členských krajinách klesla priemerná pracovná doba zamestnancov.  Výnimkou sú iba Luxembursko (+1.0) a Litva (+0.1), kde práve naopak za posledné obdobie došlo k  zvýšovaniu pracovných hodín. Maďarsko zostalo ako jediné na stabilnej úrovni a priemerná pracovná doba zostala zachovaná. Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku v rozsahu (-1,5%). Druhý najväčší pokles zasiahol Rakúsko, Slovensko a Fínsko.

Tabuľka č. 2: Počet hodín odpracovaných v hlavnej pracovnej dobe v 2. štvrťroku 2008 a 2009

Krajina2.Q ´082.Q ´09RozdielKrajina2.Q ´082.Q ´09Rozdiel
Eurozóna40,840,0-0,8EÚ2741,040,3-0,7
Belgicko40,740,2-0,5Cyprus39,739,6-0,1
Česká republika42,341,6-0,7Dánsko39,238,0-1,2
Nemecko42,140,8-1,3Estónsko40,839,3-1,5
Írsko40,139,4-0,7Grécko42,242,0-0,2
Španielsko41,240,6-0,6Francúzsko39,1038,3-0,8
Taliansko40,539,9-0,6Lotyšsko40,439,9-0,5
Litva40,440,50,1Luxembursko39,940,91,0
Maďarsko40,640,60,0Malta41,341,1-0,2
Holandsko40,640,3-0,3Rakúsko42,941,5-1,4
Poľsko42,041,4-0,6Portugalsko40,039,9-0,1
Rumunsko41,441,1-0,3Slovinsko41,540,4-1,1
Slovensko40,739,3-1,4Fínsko39,237,8-1,4
Švédsko39,438,1-1,3Veľká Británia41,240,85-0,4
Zdroj: : Eurostat, Labour Source Survey

Prognóza pre Slovensko do roku 2012

Podľa správy  Dr. Kárásza "Vlyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce" sa očakáva, že ekonomika bude v roku 2010 mierne rásť. Hospodársky rast v roku 2010 nebude dostatočný, aby vyvolal zlepšenie na trhu práce. Nárast zamestnanosti však  bude značne pod úrovňou zamestnanosti zaznamenanej v rokoch 2005-2008. Podľa predpokladov Dr. Kárásza rok 2012 bude  rokom, kedy vyrobené reálne HDP sa bude pohybovať nad úrovňou, ktorú mal pred recesiou t.j. v roku 2008. Takisto predpokladá, že výkon ekonomiky Slovenska bude v roku 2012 prevyšovať o viac ako 8% ako bolo pred recesiou. Pozitivny vplyv v dôsledku protikrizových vládnych opatrení je možný očakávať až v roku 2011, kedy  by sa ekonomika mala začať pomaly zregenerovať.

 

Miriam Tinková

 Ďalšie články autora.

Experti na granty a dotácie

Viac informácii

Získajte neobmedzený prístup do najväčšej databázy grantov a dotácií na Slovensku. Nájdite ten správny grant pre vašu firmu.

Daňové priznanie online

Kompletné daňové priznanie online za 15 minút a 19,90 eur.

DníHodínMinútSekúnd

Pokiaľ chcete riešiť dane po stare, máme pre vás chytré formuláre.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

0
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

28. 3. 2024 | Marek Mittaš

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

Minulý rok vláda informovala o tom, že v štátnom rozpočte chýbajú peniaze. Tento problém vyriešila tzv. konsolidačným balíčkom, ktorého súčasťou boli rôzne zmeny. Niektoré z nich začali... celý článok

Najbohatší ľudia v roku 2023

21. 3. 2024 | Marek Mittaš

Najbohatší ľudia v roku 2023

Rebríček najbohatších ľudí za rok 2023 príliš neprekvapil. Prvú desiatku obsadili stálice ako Elon Musk, Jeff Bezos či Warren Buffett, pričom úplne prvé miesto si uchmatol Francúz Bernard... celý článok

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

7. 3. 2024 | Marek Mittaš

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

Keď hovoríme o dlhoch, obvykle spomíname ten, ktorý má naša krajina. Pravdou však je, že nie sme jediní, ktorí musia niečo splácať. V skutočnosti je celý svet zadlžený, pričom suma... celý článok

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

17. 1. 2024 | Redakcia

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

Podľa najnovších štatistík sa majetok Slovákov zvýšil až trojnásobne, napriek tomu, že patríme medzi investične konzervatívne krajiny. Kde sa nachádza väčšina našich úspor a aké chyby... celý článok

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

10. 1. 2024 | Redakcia

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

S príchodom nového roka zvyčajne prichádza viacero noviniek spojených s minimálnou mzdou, daňami a rôznymi dávkami. Ako bude vyzerať rok 2024 v číslach a čo všetko sa zmení? Pripravili... celý článok