Zdroj: Shutterstock
Kým ekonomika na Slovensku v roku 2007 a 2008 patrila k najrýchlejšie rastúcim v rámci EÚ a OECD, tak v roku 2009 došlo k prepadu hospodárskeho rastu a k poklesu dynamiky vývoja reálneho HDP. Stúpla nezamestnanosť a nastali tvrdšie časy pre zamestnancov. Ekonomická kríza zasiahla celý pracovný trh v EÚ a výsledkom bol pokles dopytu po pracovnej sile a zvýšená nezamestnanosť v členských krajinách EÚ.
Dopad krízy na EÚ
Tabuľka č. 1 poukazuje na percentuálne zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch EÚ v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009.
Ekonomika sa prepadla vo všetkých členských krajinách mimo Poľska. Všetky štáty EÚ i v rámci eurozóny zaznamenali pokles HDP o priemerne 5%. Takisto významne bol ovplyvnený pracovný trh, kde sa znížila ponuka práce. Luxembursko je jediný štát, kde sa zamestnanosť zvýšila v tomto období (+1,3%). Pokles produkcie nespôsobil zníženie zamestnanosti, ale práve naopak.
Tabuľka č. 1: zmeny v reálnom HDP a zamestnanosti v období II. štvrťrok 2008 až II. štvrťrok 2009
| Krajina | HDP | Zamestnanosť | Krajina | HDP | Zamestnanosť |
|---|---|---|---|---|---|
| Eurozóna | -4,8 | -1,8 | EÚ27 | -4,9 | -1,9 |
| Belgicko | -3,7 | -0,7 | Bulharsko | -4,9 | -1,8 |
| Česká republika | -5,5 | -1,4 | Dánsko | -7,0 | -2,6 |
| Nemecko | -5,9 | -0,1 | Estónsko | -15,8 | -10,2 |
| Írsko | -7,3 | -8,3 | Grécko | -0,3 | -1,0 |
| Španielsko | -4,2 | -7,1 | Francúzsko | -2,8 | -1,2 |
| Taliansko | -6,0 | -0,9 | Cyprus | -0,7 | -0,5 |
| Cyprus | -0,7 | -0,5 | Lotyšsko | -17,4 | -13,1 |
| Litva | -21,1 | -6,7 | Luxembursko | -5,3 | 1,3 |
| Maďarsko | -7,3 | -4,5 | Malta | -3,0 | -0,8 |
| Holandsko | -5,2 | 0,8 | Rakúsko | -4,5 | -1,1 |
| Poľsko | 1,1 | -0,7 | Portugalsko | -3,7 | -2,7 |
| Rumunsko | -8,3 | -1,2 | Slovinsko | -9,0 | -1,6 |
| Slovensko | -5,4 | -1,3 | Fínsko | -8,9 | -3,0 |
| Švédsko | -6,1 | -2,2 | Veľká Británia | -5,5 | -2,0 |
V EÚ nastal pokles zamestnanosti o 1,9% (-1,8% v štátoch eurozóny). V 4 členských štátoch zaznamenali horší trend v poklese zamestnanosti než v dopade na HDP. Stalo sa tak v Poľsku, kde sa to prejavilo v raste HDP (+1,1%), kým zamestnanosť klesla o 0,7%. V Grécku ekonomika klesla o 0,3 a zamestnanosť o 1,0%. V Španielsku zaznamenali pokles zamestnanosti o 7,1% a ekonomiky len o 4,2%. Dopad krízy na Írsko bol v obidvoch ukazateľoch značný, kde ovplyvnil pokles produkcie ekonomiky (-7,3%) na zníženie zamestnanosti (-8,3%). Vplyv negatívneho trendu na produkciu jednotlivých ekonomík sa odzrkadlil v obmedzeniach na pracovnom trhu.
Prekvapujúca situácia nastala v Litve, kde prepad HDP (-21,1%) vyvolal pokles zamestnanosti len o 6,9 %, čo bol nižší pokles ako sa očakávalo. Zo všetkých členských štátov je Nemecko krajinou, ktorá poukazuje na väčšiu stabilitu. Výkon ekonomiky poklesol o 5,9 %, ale zamestnanosť klesla úplne minimálne, a to len o 0,1%.
Významným faktom je, že HDP a zamestnanosť sa vyvíjajú odlišne. Veľkosť zamestnanosti reaguje na rozvoj ekonomiky s určitou časovou medzerou. Existujú viaceré dôvody, ktoré sú relevantné v období hospodárskej krízy, jeden z nich je mať dostatok skúseností s krízovým managmentom. V tomto období zamestnávatelia častokrát vytvárajú opatrenia ako využívať viac dočasné úväzky, znižovanie limitu pracovných hodín ako prostriedok predchádzania prepúšťaniu skúsených zamestnancov. Pokles pracovnej doby je jeden z nástrojov ako si zamestnancov udržať a zároveň neustále vyrábať, ale v menšej miere.
Najväčší pokles v pracovnej dobe u zamestnancov na hlavný pracovný pomer
Podľa Eurostatu (tabuľka č. 2), je zrejmé, že prakticky vo všetkých členských krajinách klesla priemerná pracovná doba zamestnancov. Výnimkou sú iba Luxembursko (+1.0) a Litva (+0.1), kde práve naopak za posledné obdobie došlo k zvýšovaniu pracovných hodín. Maďarsko zostalo ako jediné na stabilnej úrovni a priemerná pracovná doba zostala zachovaná. Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku v rozsahu (-1,5%). Druhý najväčší pokles zasiahol Rakúsko, Slovensko a Fínsko.
Tabuľka č. 2: Počet hodín odpracovaných v hlavnej pracovnej dobe v 2. štvrťroku 2008 a 2009
| Krajina | 2.Q ´08 | 2.Q ´09 | Rozdiel | Krajina | 2.Q ´08 | 2.Q ´09 | Rozdiel |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Eurozóna | 40,8 | 40,0 | -0,8 | EÚ27 | 41,0 | 40,3 | -0,7 |
| Belgicko | 40,7 | 40,2 | -0,5 | Cyprus | 39,7 | 39,6 | -0,1 |
| Česká republika | 42,3 | 41,6 | -0,7 | Dánsko | 39,2 | 38,0 | -1,2 |
| Nemecko | 42,1 | 40,8 | -1,3 | Estónsko | 40,8 | 39,3 | -1,5 |
| Írsko | 40,1 | 39,4 | -0,7 | Grécko | 42,2 | 42,0 | -0,2 |
| Španielsko | 41,2 | 40,6 | -0,6 | Francúzsko | 39,10 | 38,3 | -0,8 |
| Taliansko | 40,5 | 39,9 | -0,6 | Lotyšsko | 40,4 | 39,9 | -0,5 |
| Litva | 40,4 | 40,5 | 0,1 | Luxembursko | 39,9 | 40,9 | 1,0 |
| Maďarsko | 40,6 | 40,6 | 0,0 | Malta | 41,3 | 41,1 | -0,2 |
| Holandsko | 40,6 | 40,3 | -0,3 | Rakúsko | 42,9 | 41,5 | -1,4 |
| Poľsko | 42,0 | 41,4 | -0,6 | Portugalsko | 40,0 | 39,9 | -0,1 |
| Rumunsko | 41,4 | 41,1 | -0,3 | Slovinsko | 41,5 | 40,4 | -1,1 |
| Slovensko | 40,7 | 39,3 | -1,4 | Fínsko | 39,2 | 37,8 | -1,4 |
| Švédsko | 39,4 | 38,1 | -1,3 | Veľká Británia | 41,2 | 40,85 | -0,4 |
Prognóza pre Slovensko do roku 2012
Podľa správy Dr. Kárásza "Vlyv globálnej ekonomickej krízy na vývoj hospodárstva Slovenska so zreteľom na trh práce" sa očakáva, že ekonomika bude v roku 2010 mierne rásť. Hospodársky rast v roku 2010 nebude dostatočný, aby vyvolal zlepšenie na trhu práce. Nárast zamestnanosti však bude značne pod úrovňou zamestnanosti zaznamenanej v rokoch 2005-2008. Podľa predpokladov Dr. Kárásza rok 2012 bude rokom, kedy vyrobené reálne HDP sa bude pohybovať nad úrovňou, ktorú mal pred recesiou t.j. v roku 2008. Takisto predpokladá, že výkon ekonomiky Slovenska bude v roku 2012 prevyšovať o viac ako 8% ako bolo pred recesiou. Pozitivny vplyv v dôsledku protikrizových vládnych opatrení je možný očakávať až v roku 2011, kedy by sa ekonomika mala začať pomaly zregenerovať.
Najnovšie články
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Ponuky práce
Najčítanejšie články
