Miera úspor v eurozóne klesá: Sme chudobnejší ako pred covidom?

Miera úspor

V ekonomickej analýze je miera úspor veľmi dôležitým ukazovateľom. Odzrkadľuje napríklad rozvoj hospodárstva krajiny či inej sledovanej oblasti, alebo dôveru spotrebiteľov v jej ekonomickú budúcnosť. Na výpočet sa používajú dve hodnoty:

• hrubý disponibilný príjem domácnosti – čistá mzda po zaplatení daní a odvodov, ale pred odčítaním splátok hypoték a iných záväzkov,
• spotreba domácnosti – výdavky na tovary a služby.

Keď od príjmu domácnosti odčítame jej výdavky a zostatok dáme do pomeru s pôvodným príjmom, získame výslednú mieru úspor. Jednoducho povedané, ide o množstvo peňazí, ktoré si domácnosť dokáže odkladať. Sú vyjadrené percentom z príjmu.

ec.europa.eu

Graf vývoja miery úspor domácností eurozóny v %

Miera úspor v posledných dvoch rokoch

Graf z údajov Štatistického úradu Európskych spoločenstiev jasne ukazuje, že posledné dva roky boli z hľadiska miery úspor veľmi nevyspytateľné. V rokoch 2013 – 2019 si domácnosti stabilne odkladali 12 – 14 % zo svojich príjmov. S príchodom covidu táto hodnota začala skákať v rozmedzí 12 – 25 %.

O čom hovorí miera úspor?

Vyvodzovať závery o stave ekonomiky z jedného pohľadu na graf miery úspor by nebolo správne. Reálny obraz o situácii získame až vtedy, keď tento údaj spojíme s ostatnými ekonomickými ukazovateľmi, napríklad infláciou.

Ako je vidieť na grafe, miera úspor sa ku koncu roka 2021 dostala približne na úroveň spred pandémie covidu. Znamená to, že ekonomická situácia v eurozóne sa vrátila k svojej pôvodnej stabilite? Každý, kto aspoň okrajovo sleduje dianie vo svete, by asi odpovedal: „Určite nie.“ Na mieru úspor, či už je nízka, alebo vysoká, sa dá vždy pozrieť z dvoch protikladných pohľadov.

Nízka miera úspor môže znamenať:

1. v lepšom prípade – ekonomike sa darí, z pohľadu spotrebiteľa vyzerá stabilne. Následkom toho jej ľudia dôverujú, necítia potrebu sporiť a míňajú viac peňazí.
2. v horšom prípade – domácnosti sporia menej, nezávisle od svojej vôle. Možno by si aj peniaze chceli odkladať, ale vzhľadom na vysoké ceny tovarov a služieb to nie je reálne.

Vysoká miera úspor môže mať tieto dva významy:

1. v lepšom prípade – domácnosti sú na tom finančne tak dobre, že aj po nákupe všetkých potrebných a chcených tovarov či služieb im zostáva veľa peňazí na úspory.
2. v horšom prípade – spotrebitelia nedôverujú ekonomike a pripravujú sa na krízu. Obmedzujú svoju spotrebu, aby si vytvorili dostatočnú finančnú rezervu na horšie časy.

Vzťah miery úspor a inflácie

euro-area-statistics.org

Miera celkovej inflácie v eurozóne v % počas obdobia január 2013 – marec 2022

Ak vo vás graf zobrazujúci vývoj miery úspor vyvolal dobrý pocit, že ekonomika sa vracia do stavu pred covidom, graf s infláciou prinesie sklamanie. Znižovanie kúpnej sily peňazí bolo začiatkom roka 2022 často spomínanou témou už len z dôvodu spomalenia národných ekonomík následkom pandémie. Vojenský konflikt na Ukrajine ešte posilnil rast cien vo všetkých oblastiach – od bežných potravín až po pohonné hmoty.

Pokles miery úspor na prelome rokov 2021 a 2022 teda nie je dôvodom na radosť. V praxi to neznamená, že ľudia si začali odkladať menšie sumy, lebo sa neboja o svoju budúcnosť. Práve naopak – radi by si šetrili, no z dôvodu rastu cien energií, tovarov a služieb to nie je možné.

Miera investícií

Miera investícii na rozdiel od miery úspor predstavuje podiel hrubého disponibilného príjmu domácnosti, ktorý putuje do dlhodobých investícií. Najčastejšie ide o nehnuteľnosti, akcie či rôzne fondy.

Chuť obyvateľov eurozóny zhodnocovať svoje finančné prostriedky prostredníctvom investícií tiež pocítila príchod covidu. Druhý kvartál roku 2020 zaznamenal náhly prepad krivky, ktorá v posledných piatich rokoch stúpala. V tomto prípade však ide iba o krátkodobé zaváhanie trendu, ktorý jasne zobrazuje stále väčšiu náklonnosť k investovaniu. To je dobré, lebo práve investíciami s vyššou mierou zhodnotenia sa domácnosti dokážu brániť proti inflácii.

ec.europa.eu

Graf vývoja miery investícií domácností eurozóny v %

Sme chudobnejší ako pred covidom?

Ťažko na túto otázku odpovedať jednoznačne. Globálna pandémia covidu a spomalenie ekonomík štátov v eurozóne jednoznačne priviedli jej občanov k odkladaniu peňazí. Tento jav je jasne viditeľný na grafe miery úspor. Treba sa však zamyslieť nad tým, kam sú tieto úspory odkladané.

Často ide o sporiace účty a termínované vklady v bankách, ktoré ani zďaleka nedokážu bojovať s efektom inflácie, ktorá v posledných mesiacoch prudko rastie. V konečnom dôsledku sú teda sumy na účtoch obyvateľov eurozóny vyššie ako pred covidom. Avšak množstvo tovaru a služieb, ktoré si za ne môžu kúpiť je čím ďalej, tým menšie.