Maďarský problém - dlhy

"Sme jednoducho na dne. Ekonomika i celá spoločnosť," povzdychne si maďarská študentka Piroska pri spomienke na svoj domov. A zložitá realita jej dáva za pravdu: najzadlženejšia krajina východnej Európy bola nútená ako prvá vyhľadať pomoc medzinárodných organizácií. A teraz je okrem toho paralyzovaná politickými problémami.

Medzinárodný menový fond, Európska únia a Svetová banka pribehli k októbri minulého roku Maďarsku na pomoc so záchranným balíčkom v hodnote 20 miliárd eur. Výška balíčku je úctyhodná, a to bol zostavený v dobe, kedy sa kríza nezdala natoľko závažná ako dnes. Je teda jasné, že v príliš dobrej kondícii sa maďarská ekonomika nenachádza.

Dlhom k prosperite?

Hlboké deficity štátnych rozpočtov, vysoké úrokové sadzby, úvery v zahraničnej mene. A to všetko v dobe nedávneho hospodárskeho rozkvetu východnej Európy. Predvolebný populizmus, ktorý za sebou zanechal verejný dlh cez 70 % HDP, čo je zďaleka najviac v celej východnej Európe (pre porovnanie - poľský dlh je asi 40 %, český ani nie 30 %). Politici bohužiaľ nevyužili výhodnú situáciu k reformám a nedokázali byť fiškálne zodpovednejší. Každý maďarský volebný rok znamenal zlé správy pre štátny rozpočet: deficit dosahoval v priemer 9 % HDP.

Je však pravda, že problémy maďarskej ekonomiky začali omnoho skôr - už za železnou oponou. Po krvavých udalostiach roku 1953 sa komunistickí mocnári rozhodli zachovať pokoj i za ceny zadlženia. Maďarská ekonomika živená peniazmi zo zahraničia tak zdanlivo prosperovala, zatiaľ čo zahraničný dlh rástol. Potom, čo sa východná Európa zriekla komunizmu, bolo Maďarsko na ekonomickom špici východu, avšak zároveň ho ťažili výrazné dlhy. 

Pád železnej opony znamenal rast zahraničného zadlženia všetkých východoeurópskych ekonomík. Nedostatok domáceho kapitálu a trebárs i ľahšia dostupnosť zahraničných zdrojov pre financovanie deficitných štátnych rozpočtov vedľa transformujúcej sa ekonomiky na cestu narastajúcich záväzkov. Maďarsko bolo v 90. rokoch miláčikom zahraničných investorov a až tretina investícií mieriacich do východnej Európy skončila práve tam.

Znížený rating

Avšak zahraničné investície po dlhé roky len vyrovnávali peňažné toky plynúce z ekonomiky von v podobe úrokov a dividend. Maďarské úrokové platby sú vysoké a situácia sa má v zásade tak, že na platby úrokov si musí ekonomika opätovne požičiavať peniaze v zahraničí. Môžeme si teda Maďarsko predstaviť ako dlžníka, ktorý platbu úrokov rieši ďalšou pôžičkou. 

A v pondelok  (6.3.2009) znížila agentúra S&P rating Maďarska na BBB-, čo znamená posledné investičné hodnotenie. Okrem toho s negatívnym výhľadom, takže sa dá očakávať ďalšie znižovanie ratingu, čím by sa maďarské dlhopisy dostali do špekulatívneho pásma. Úroky z dlhopisov by sa tak ešte zvýšili, pokiaľ by vôbec vláda získala pri ich emisii nejakých záujemcov.

Keď úver, tak v eurách

Vzhľadom k vysokým domácim úrokovým sadzbám, prišli v zápätí maďarské banky s ponukou úverov v zahraničnej mene. V dobe, kedy sa sadzby centrálne banky pohybujú blízko 10 %, je skutočne logické hľadať zdroje skôr v eurozóne či vo Švajčiarsku, kde sú sadzby sotva tretinové.

"Postavili nás pred hotovú vec. Myslím, že banka ani úver vo forintoch neponúkala," spomína Piroska na návštevu banky pri zariaďovaní pôžičky na auto. Klienti boli spokojní s nižším úrokom a bankám situácia taktiež vyhovovala. Samé totiž získavali väčšinu svojich kapitálových zdrojov zo zahraničia, a tak to pre nich bolo výhodné čiastočne preniesť riziká plynúce z meniacich sa kurzov na klientov.

Okrem toho forint voči euru posilňoval, čím budúce splátky znižoval. O problémoch plynúcich z prípadného oslabenia meny sa banky moc nezmieňovali. Tento rok však forint stratil k euru 14 %, minuloročné leto potom 23 % a začiatkom apríla sa pohyboval nad hranicou 310 forintov za euro. V krajine, kde je drvivá väčšina hypoték v zahraničnej mene to znamená ďalšie problémy.

Víťazstvo populizmu = prehra pre ekonomiku

Okrem toho sa maďarská ekonomika stretá s rovnakými problémami ako celá východná Európa. Prepad exportov, obmedzovanie výroby, prepúšťanie, či priamo odchod zahraničných investorov posunuli nezamestnanosť na úroveň 9,1 %. Okrem toho sa navzdory recesii vzmáha taktiež inflácia. Napríklad ceny ropných produktov vo februári povyskočili o 11,5 %.

"Možno zostanem vo Fínsku," premýšľa o svojej budúcnosti Piroska. "Štúdium končím tento rok a práci tu hádam nájdem". A asi to nebude mať ťažké. Okrem maďarčiny, angličtiny a nemčiny totiž hovorí plynule i fínsky.

Možno tak krajina pozvoľne prichádza o to, čo je pre celý hospodársky rozvoj tak dôležité: o vzdelaných, jazykovo vybavených zamestnancov. Je otázkou, kedy sa v Maďarsku podarí previesť nutné reformy smerujúce k štrukturálnemu ozdraveniu verejných financií, predovšetkým teda k zníženiu neprimeraných výdavkov štátneho rozpočtu. Populizmus dodnes víťazil a neutešená hospodárska situácia tomu zodpovedá.