Perspektívy rastu

Desať šokujícich predpovedí pre rok 2009. Tak je možné nazvať sériu článkov, ktoré sú na Finance.sk publikované každý týždeň. Drhý diel sa zaoberá perspektivami rastu. Prvý diel - Čína v roku 2008 = Spojené štáty v roku 1929? nájdete na uvedenej adrese.

Svetová ekonomika zažíva najhoršiu kontrakciu od počiatku 80. rokov. V celom roku 2008 bola ekonomická aktivita vo voľnom páde a prepokladáme, že tento stav potrvá aj počas roku 2009.Náš Indikátor globálneho obchodného cyklu ukazuje najhorší a najrýchlejší pokles v histórii  (viď graf dole).

Pretože súčasná recesia je horšia a väčšia svojim rozsahom – z hľadiska geografického a rovnako aj z hľadiska triedy aktív, domnievame sa, že náš ukazovateľ môže behom roku 2009 pokračovat v poklese, aj keď pomalšie než kedykoľvek predtým. Podobne ako v období 1992-93 budeme pravdepodobne svedkami dvoch alebo troch rokov so stále nižšou ekonomickou aktivitou.

Mnoho krajín sa už dostalo do recesie – buď de facto alebo podľa technickej definície (dva po sebe nasledujúce kvartály kontrakcie HDP). Ich počet porastie a toky globálneho obchodu sa budú zmenšovať, zatiaľ čo stále viac spotrebiteľov bude svoju spotrebu obmezovať ešte viac ako doposiaľ.

Domnievame sa, že recesia postihne väčšinu krajín sveta. Pretože korene súčasnej krízy spočívajú vo financiách, predovšetkým krajiny s veľkými schodkami rozpočtu zažijú finančné problémy a budú v roku 2009 ‚pykať’ za nedodržanie svojich záväzkov. Ide predovšetkým o Baltské štáty a východnú Európu a očakávame v nich závažnú a hlbokú recesiu. Tá sa však dotkne aj štátov závislých na príjmoch z ropy ako napríklad Rusko, Venezuela a Irán, ktoré  budú veľmi zraniteľné.

Úrokové miery v roku 2009: Deflácia alebo inflácia?

Nemáme žiadne pochybnosti: úrokové sazby budú v roku 2009 klesať a v niektorých krajinách dokonca značne. Niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, v súčasnosti hovoria o prijatí nulovej úrokovej sadzby (Zero Interest Rate Policy (ZIRP)), ktorú Japonsko prijalo po prasknutí bubliny v roku 1990. ECB a SNB tiež budú musieť sadzby značne znížiť, pretože východná Európa imploduje kvôli svojej neschopnosti refinancovať svoje pôžičky.

Ale skutečne veľkou otázkou týchto dní je: Budeme mať defláciu alebo infláciu? K odpovedi na túto otázku je potrebné porozumieť nášmu monetárnemu systému. V predošlých obdobiach so zameniteľnosťou zlata a s obmedzeniami na rast zásoby peňazí, by se dala očakávať silná deflácia, pretože kapitál bol zničený a skutočná cena dlhu explodovala. V súčasnosti však žiadne limity rastu zásoby peňazí neexistujú. V USA zásoba peňazí M1 už vzrástla o ohromujúcich 10% potom, čo sa prakticky 4 roky nehýbala. Na celom svete budú centrálne banky robiť to isté: tlačiť peniaze a míňať ich. Domnievame sa, že rok 2009 bude rokom deflácie, ale že rastúce zásoby peňazí zabránia pádu cien na dlhú dobu a vyústia v infláciu do roku 2010.

Riziko vs. oáza bezpečia: Rozptyly porastú

Uvedený scenár sa však bude odohrávať len v rozvinutejších krajinách s bezpečnými vlastnickými právami a štatútom bezpečného útočiska. Iné krajiny vrámci rozvíjajúcich sa trhov (EM) alebo s neudržateľnými deficitmi rozpočtu nebudú schopné znižovať sadzby. V skutočnosti by mohli krajiny EM sadzby zvýšiť, aby pritiahli kapitál alebo len zabránili jeho veľkému odlivu. Inými slovami, napriek súčasnej rekordnej výške rizikovej prirážky, môžeme očakávať jeho ďalšie zvyšovanie. Rozdiely medzi korporátnymi a štátnymi dlhopismi, medzi EM a G10, medzi dlhopismi s dlhou a krátkou splatnosťou, medzi AAA vs. substandardnými úvermi sa budú naďalej zväčšovať.

Dlhý koniec krivky

Pretože svetová ekonomika prežíva najhoršiu ekonomickú kontrakciu za niekoľko desaťročí, pokiaľ nie najhoršiu v histórii, vytvárajú sa obrovské inflačné tlaky. Áno, centrálne banky budú tlačiť peniaze ako nikdy predtým, ale neveríme, že budú schopné prekonať deflačné tlaky v roku 2009 (zvyčajne existuje spozdenie asi 9 mesiacov medzi zmenami monetárnej politiky a účinkami na reálnu ekonomiku a ceny).

Možno toho budú schopní do roku 2010, ale v prvej polovici roku 2009 vládne dlhopisy prekonajú všetky iné typy aktív. Od 2. polovice 2009 uvidíme, že sa spread mezi US 10ročnými a 2ročnými pokladníčnými poukážkami v USA dávajú na dlhú cestu nahor. Trh štátnych dlhopisov je poslednou bublinou, ktorá musí prasknúť a “2-10 spread” bude odrážať, že tento predpoklad začne platiť na trhu dluhopisov behom druhej polovice roku 2009.

Autor pochádza zo Saxo Bank. Získajte kompletný dokument Výhľadu Saxo Bank pre rok 2009.