Uplynul rok a pol od prvých lockdownov. Ako sú na tom ekonomiky EÚ, Británie a USA?

Tých, ktorí si mysleli, že najhoršie má globálne hospodárstvo už za sebou, čakalo tvrdé precitnutie. Keď už sa zdalo, že očkovanie populácie pomohlo k opätovnému naštartovaniu zdevastovaných ekonomík štátov, začali sa objavovať nové problémy a svet sa musí vysporiadať s ďalšími negatívnymi dopadmi, ako je aktuálna energetická kríza. TopForex sa bližšie pozrel na dáta o tom, ako sa darí ekonomikám Európy, Veľkej Británie a USA.

Európa bojuje s vysokými cenami energií a infláciou

Európska ekonomika, ktorá sa len nedávno začala spamätávať z následkov pandémie, musí už teraz čeliť problémom a energetickej kríze. Dôvod? Napríklad aj nedostatok vody vo vodných nádržiach v Škandinávii, ktoré sú tzv. zelenou batériou Európy a zvýšený dopyt po elektrine v dôsledku opätovného naštartovania ekonomiky. S ohľadom na blížiacu sa zimnú sezónu sa odborníci obávajú problémov s dodávkami, čo prehlbuje závislosť Európy na fosílnych palivách.

Tento scenár by mohol ešte viac zvýšiť už aj tak rekordné ceny. Europoslanec Christopher Grudler preto navrhuje reformu európskeho trhu s energiou v súlade so zelenou dohodou a zrušenie väzby medzi cenami elektriny a plynu. Lenže problémom tohto návrhu v praxi je nedostatok energie z obnoviteľných zdrojov. Podľa agentúry EIA pokrývajú fosílne palivá stále viac ako tri štvrtiny globálneho dopytu po energiách. Iba menej ako pätinu tvoria obnoviteľné zdroje.

Inflácia môže rásť dlhšie obdobie

Medzinárodný menový fond (MMF) s ohľadom na tretiu vlnu pandémie zároveň skorigoval výhľad rastu európskej ekonomiky. Napriek súčasnej energetickej kríze si však podľa neho ekonomika eurozóny tento rok polepší o 5 percent a v roku 2022 o 4,3 percenta. Odborníci zároveň očakávajú, že zvýšená inflácia, ktorá rastie tento rok rýchlejšie, môže pretrvať dlhšie, ako sa predpokladalo.

Klaas Knot, člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, uviedol, že v krátko- až strednodobom horizonte môže inflácia dokonca prekonať očakávania. Napriek tomu základný scenár ECB zatiaľ očakáva v eurozóne do konca roka nárast inflácie na 4 percentá (čo sú najvyššie hodnoty za približne posledných 10 rokov) a následne v priebehu roka 2022 pokles pod cieľové 2 percentá.

Či sa tento scenár aj podarí splniť alebo realita ukáže iný výsledok, si budeme musieť ešte nejaký čas evidentne počkať. Čísla zo septembra 2021 hovoria, že oproti augustu stúpla inflácia o 0,4 percenta a dosiahla úroveň 3,4 percenta. Nezamestnanosť v krajinách EU v tomto roku stúpla.

Najvyššia je v Grécku a Španielsku, kde podľa údajov zo Statista.com dosiahla v júni 15,1 percenta, zatiaľ čo najnižšiu hodnotu nezamestnanosti mala Česká republika, kde sa pohybovala na hodnote 2,8 percenta.

Veľká Británia čelí prázdnym regálom v obchodoch

Veľká Británia nepochybne patrí k najviac sledovaným štátom, ktoré zasiahla energetická kríza. Kto by to bol ešte nedávno povedal? Len pred krátkym časom bola oporným bodom Európy a dnes sama bojuje s hlbokou energetickou krízou. Británii došiel v septembri benzín aj nafta a až 90 percent čerpacích staníc nemalo ako predávať pohonné hmoty, pretože ich zásoby zívali prázdnotou. Ceny pohonných hmôt sa tak vyšplhali na 14-ročné maximá.

Situáciu ešte zhoršila panika obyvateľov, ktorí začali vykupovať obchody, kde regály zívali prázdnotou. Dôvod nedostatku pohonných hmôt a zásob v obchodoch s potravinami je navyše naozaj groteskný - nedostatok vodičov nákladných áut, ktorí by krajinu zásobovali nielen palivom, ale aj potravinami. Pritom zásoby paliva v krajine sú dostatočné. Z údajov Britského štatistického úradu vyplýva, že z ôsmich miliónov Britov si v posledných týždňoch nedokázali kúpiť niektoré základné potraviny až 17 percent.

Zatiaľ čo tamojší obyvatelia si na prázdne regály v dôsledku výpadkov dodávok niektorých tovarov zvykajú, zvyšok sveta len nechápavo krúti hlavou. Vláda sa stala terčom kritiky, že po brexite nebola schopná zabezpečiť dostatok pracovných síl, ktoré by boli schopné potrebnú funkciu pokryť. A to nie je jediný problém krajiny. Podľa spoločnosti S&P Global Platts v priebehu roka vzrástla cena plynu v krajine až o 420 percent.

Vzhľadom na globálny rast cien plynu v dôsledku jeho nedostatku a prichádzajúcu zimu, počas ktorej sa jeho spotreba výrazne zvýši, ako aj fakt, že Británia je schopná uskladniť len malé množstvo plynu v zásobníkoch (a je tak závislá na dodávkach z iných krajín), nevyzerajú vyhliadky na nadchádzajúcu zimnú sezónu príliš ružovo.

Ani Britániu neobišiel rast inflácie. Podľa údajov z Office for National Statistics vzrástla miera ročnej inflácie v auguste na 3,2 percenta z júlových 2 percent a nezamestnanosť dosahuje 4,5 percenta, čo predstavuje pokles oproti júlovým údajom o 0,1 percentuálneho bodu.

Ekonomika USA vďaka stimulom silno rastie, otázny je ďalší vývoj

MMF znížil predpoveď rastu ekonomiky USA pre tento rok o 1 percentuálny bod na 6 percent. Na budúci rok počíta s miernejšou expanziou o 5,2 percenta. Dôvodom je najmä zlý stav tamojšieho hospodárstva. Napriek tomu rast hospodárstva v 2. štvrťroku 2021 zrýchlil viac, ako sa predpokladalo. Výsledky ministerstva obchodu koncom septembra ukázali, že HDP na obyvateľa za uvedené obdobie vzrástlo medziročne o 6,7 percenta, namiesto pôvodne odhadovaných 6,6 percenta.

Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že pod tento dobrý výsledok sa podpísali rozsiahle stimuly, ktoré vláda poskytla na podporu ekonomiky v boji proti pandémii firmám aj nezamestnaným. Tieto programy sa však chýlia k svojmu koncu alebo už skončili, a ďalšia vlna pandémie odrádza ľudí od cestovania a nakupovania, návštevy reštaurácii. To bude v najbližšom období smerovať k opätovnému poklesu tamojšej ekonomickej aktivity, nehovoriac o problémoch s dodávateľskými reťazcami v niektorých segmentoch.

Aj to je dôvod, prečo je výhľad MMF skeptický. Väčšina ekonómov predpovedá, že v 3. kvartáli vzrastie rast tamojšej ekonomiky „iba“ o 4 percentá. Nezamestnanosť sa v USA síce podarilo dostať na 4,8 percentá, zatiaľ čo v rovnakom období počas minulého roka to bolo 7,9 percenta, ale inflácia by mohla podľa Jerome Powella, šéfa Federálneho rezervného systému Fed, zostať vysoká dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.

Ako vyplýva z údajov U.S. Bureau of Labor Statistics, v septembri 2021 dosiahla ročná inflácia v štátoch 13-ročné maximá, keď sa vyšplhala na hodnotu 5,4 percenta z augustových 5,3 percenta. V septembri 2020 sa pritom nachádzala na hodnote 1,4 percenta. Infláciu nepochybne ovplyvnilo zdraženie energií, ktoré sa dotýka globálnej ekonomiky a neobišlo ani USA. Medziročne ich ceny stúpli o 24,8 percenta s čím súvisí aj rast spotrebiteľských cien, ktoré sa za posledný mesiac zdvihli o 4,6 percenta.