Medzinárodné testovanie PISA: Ako dopadli slovenskí žiaci a ktoré krajiny sú najlepšie?

Každé tri roky sa uskutočňuje medzinárodne testovanie PISA, ktoré skúma znalosti 15-ročných žiakov a študentov. Výsledkom sa venoval aj graf týždňa od UniCredit Bank. Hodnotil však meranie z roku 2018, keďže meranie PISA 2021 sa odložila o jeden rok kvôli pandémii

Výsledky slovenských deviatakov sa v poslednom kole testovania v roku 2018 síce zlepšili v priemere o 6,6 bodu na 469 bodov, v hodnotení však stále významne zaostávajú. Slabšie výsledky v roku 2018 dosiahli len žiaci a študenti v piatoch krajinách EÚ – na Malte, Cypre, v Grécku, Rumunsku a Bulharsku.

V priemere študenti v krajinách EÚ dosiahli v troch testovaných oblastiach PISA 484 bodov, čo bolo o viac ako dva body menej ako v predchádzajúcom testovaní v roku 2015.

Najlepšie sú severské krajiny

Rebríčku krajín EÚ naďalej dominujú najmä severské krajiny Estónsko a Fínsko. Európsky líder, Estónsko, si dokonca v porovnaní s testovaním v roku 2015 polepšil o viac ako jeden bod. Naopak, fínski žiaci si udržali druhú priečku medzi krajinami EÚ aj napriek tomu, že ich výsledky sa v porovnaní s predchádzajúcim kolom testovania zhoršili v priemere o viac ako šesť bodov.

V porovnaní s testovaním 2006 dosiahli fínski študenti až o 36 bodov menej. Na pozíciu európskej trojky sa v poslednom testovaní prepracovali už naši severní susedia, Poliaci. Ich výsledky sa oproti predchádzajúcemu testovaniu zlepšili až o takmer 9 bodov a predstihli tak Nemecko, Slovinsko, Írsko, Holandsko, či Dánsko.

Väčšina krajín EÚ zaznamenala v poslednom kole testovanie PISA v roku 2018 zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcim kolom testovania z roku 2015. Najvýraznejšie sa dosiahnuté skóre znížilo v Bulharsku, až o 12 bodov, ktoré sa tak zosunulo na poslednú priečku v rámci EÚ.

Významné zhoršenie však zaznamenalo aj Taliansko a Nemecko (o 7-8 bodov), či európske krajiny mimo EÚ – Nórsko a Švajčiarsko (rovnako o 7-8 bodov). S výnimkou Talianska si však stále udržali výsledky nad priemerom EÚ.

Zdroj: UniCredit Bank

V4 sa zlepšila

Medzi krajinami, ktoré si v porovnaní s posledným testovaním polepšili nájdeme najmä krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Priemerný počet získaných bodov sa v Maďarsku a Česku zvýšil o necelých päť bodov, na Slovensku o približne 6,5 a v Poľsku o takmer 9 bodov. Kým maďarskí žiaci a študenti sa zlepšili najmä v čítaní, žiaci v ostatných krajinách V4 predovšetkým v matematike.

Okrem krajín V4 viac bodov v poslednom kole testovania ako v roku 2015 získali aj žiaci/študenti vo Švédsku (o 7), Litve (4), Estónsku (1), Cypre (0,5), z krajín mimo EÚ napríklad vo Veľkej Británii (3,5), Islande (0,5), ale aj vo viacerých krajinách na Balkáne, ktoré však naďalej ostávajú hlboko pod priemerom EÚ.

Slovenskí deviataci v hodnotení PISA napriek zlepšeniu v poslednom kole testovania za svojimi rovesníkmi z okolitých krajín stále zaostávajú - za Maďarmi o 10 bodov, Rakúšanmi o 22 bodov, Čechmi o 26 bodov a Poliakmi až o 43 bodov. V priemere v krajinách EÚ ich rovesníci dosiahli o 15 bodov viac.

Slovákom ide lepšie matematika

Slováci sa v poslednom kole testovania zlepšili vo všetkých troch testovaných oblastiach, predovšetkým však v matematike, kde sa ich výsledky v porovnaní s predchádzajúcim kolom testovania zvýšili v priemere až o 11 bodov a za priemerom EÚ už zaostávali len o 2 body. Ich výsledky v matematike už boli jemne lepšie aj ako u ich maďarských rovesníkov, za Čechmi, Rakúšanmi (o 13 bodov) a Poliakmi (29) však stále výrazne zaostávali.

Matematika bola zároveň aj jedinou oblasťou, v ktorej sa zlepšila aj EÚ ako celok (o 1 bod). V čítaní a prírodných vedách sa výsledky žiakov/študentov EÚ naopak v priemere zhoršili o 4 body. Slováci si však polepšili aj v čítaní a prírodných vedách, o 5 resp. 3 body. V oboch kategóriách však za rovesníkmi z EÚ (i okolitých krajín) stále výrazne zaostávajú, v čítaní o 23 bodov, v prírodných vedách o 19.

Zdá sa tak , že kvalita vzdelávania na primárnom a nižšom sekundárnom stupni by mohla mať vplyv aj na dĺžku štúdia v jednotlivých krajinách. Vo všeobecnosti (až na malé výnimky) platí, že v krajinách s nižšou kvalitou primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania, ktoré dosahujú slabšie výsledky v testovaní PISA, pokračuje v ďalšom štúdiu menší podiel populácie a naopak.