Zdroj: Shutterstock
Ak sa vaše dieťa rozhodlo pre štúdium v zahraničí, neznamená to, že prídavok nedostanete. Niektoré spôsoby štúdia vám ale môžu jeho poberanie skomplikovať. Aj pri nástupe na VŠ v SR ale môžu vzniknúť nejasnosti.
Prídavok na dieťa sa vypláca len vtedy, ak dieťa spĺňa status „nezaopatrenosti“. Pokiaľ dieťa nemá zdravotnú indispozíciu, ktorá by štúdium či zárobkovú činnosť znemožňovala, považuje sa za nezaopatrené vtedy, keď:
- ešte nedovŕšilo 25 rokov veku,
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie je aj štúdium na vysokej škole - ale len také, ktoré prebieha dennou formou. Externá forma sa teda za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie nepovažuje a preto sa pri nej prídavok neposkytuje.
Nedajte sa ale pomýliť; podľa zákona sa vzdelávacie činnosti môžu aj pri dennej forme štúdia uskutočňovať nielen prezenčnou, ale aj dištančnou či kombinovanou metódou. Nárok na prídavok zaniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nezaopatrené dieťa dovŕšilo 25 rokov veku alebo získalo VŠ vzdelanie 2. stupňa.
Prídavok na dieťa sa poskytuje aj pri štúdiu či výučbe, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na strednej či vysokej škole uskutočňovaného dennou formou. Práve toto pravidlo umožňuje, aby prídavok poberali aj rodičia slovenských študentov, ktorí si vybrali štúdium v zahraničí.
V súvislosti s uvedeným ministerstvo školstva zverejnilo na svojich webových stránkach zoznam uznaných vysokých škôl v členských štátoch EÚ, EHS, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. Ak štúdium prebieha na škole uvedenej v zozname, bude považované za rovnocenné štúdiu v SR, a to nielen pre účely poskytnutia prídavku na dieťa, ale napríklad aj:
- dôchodkových dávok,
- zdravotného poistenia,
- daňového bonusu či
- štipendií a pôžičiek Fondu na podporu vzdelávania.
Ak sa zahraničná škola v zozname nenachádza, bude rovnocennosť vášho štúdia so slovenským vzdelávaním posúdená na základe individuálnej žiadosti. Aj jej formulár nájdete na webe ministerstva školstva; môžete ju ale podať aj elektronicky cez portál slovensko.sk.
Zoznam rovnocenných zahraničných vysokých škôl však neuvádza aj konkrétne formy či metódy štúdia, ktoré by boli spojené s nárokom na prídavok – práve preto s vyjasnením niektorých otázok pomohla judikatúra.
Najvyšší správny súd SR sa k otázke prídavku na zahraničného študenta vyjadril v rozhodnutí, ktoré sa týkalo štúdia v ČR. Prípad začal rozhodnutím úradu práce o odňatí prídavku s odkazom na to, že štúdium prebiehalo tzv. kombinovanou formou. Podľa úradu ho preto nebolo možné považovať za štúdium v dennej forme. Otec študenta (ďalej len „žalobca“) podal vo veci najskôr správnu žalobu, s ktorou však neuspel. Krajský súd v Trenčíne zamietnutie žaloby zdôvodnil tým, že keď zákonodarca podmienil poberanie prídavku dennou formou štúdia, bolo to tak podľa neho preto, lebo iné spôsoby štúdia umožňujú popri vzdelávaní aj zárobkovú činnosť.
Žalobca s takýmto výkladom nesúhlasil. Podal preto kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd SR, ktorý mu dal za pravdu. Súd v prvom rade upozornil, že pre účely rozhodovania o prídavku na dieťa nemožno formu štúdia zamieňať s jeho metódou.
Ako už bolo uvedené vyššie, z hľadiska slovenského zákona o vysokých školách môže byť forma štúdia denná alebo externá; pri oboch týchto formách môžu vzdelávacie činnosti prebiehať prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou metódou.
Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že pri zahraničných VŠ nie je kľúčové, ako je spôsob organizácie štúdia pomenovaný, pretože aj pomenovanie na prvý pohľad evokujúce externé štúdium môže v skutočnosti zodpovedať jeho dennej forme. Nemožno preto automaticky vychádzať z jazykového prekladu; posudzovať sa musí obsah a časová náplň štúdia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 9Sžsk/28/2021).
Treba však upozorniť, že vyššie uvedené rozhodnutie NSS SR bolo vydané vo vzťahu k právnemu stavu, ktorý sa od septembra minulého roka čiastočne zmenil. Aj naďalej zostáva v platnosti nevyhnutnosť rozlišovania formy a metódy štúdia. Stále platí, že denná a externá je forma štúdia a vzdelávacie činnosti v rámci oboch foriem môžu byť uskutočňované prezenčnou, distančnou alebo kombinovanou metódou.
Zmena, ktorá oproti rozhodnutiu nastala, spočíva v tom, že pôvodne sa denná a externá forma štúdia líšili vymedzením časovej náročnosti. Zatiaľ čo denná forma štúdia predstavovala a aj stále predstavuje 1500 až 1800 hodín práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti, externá forma do 31. 8. 2024 zahŕňala len 750 až 1440 hodín uvedenej činnosti.
Od 1. 9. 2024 môže aj externá forma štúdia zodpovedať časovej náročnosti 1500 až 1800 hodín za akademický rok, a to pokiaľ ide o študijný program 1. a 2. stupňa alebo o študijný program spájajúci 1. a 2. stupeň. Časová dotácia 750 až 1440 hodín zostala platná pre externú formu štúdia pri študijnom programe 3. stupňa.
Zatiaľ čo do 31. 8. 2024 bolo teda možné podľa rozhodnutia NSS SR pomerne ľahké určiť, či zahraničné štúdium podľa časovej náročnosti zodpovedá dennej alebo externej forme, pre štúdium realizované od 1. 9. 2024 budú musieť úrady práce (a zrejme aj za pomoci súdov SR) hľadať aj iné kritériá, vďaka ktorým dennú a externú formu štúdia na zahraničných VŠ spoľahlivo rozlíšia.
Zmena zákona o vysokých školách ale môže byť hodenou rukavicou aj pre zákonodarcu. Prídavok sa totiž vypláca maximálne do získania VŠ vzdelania 2. stupňa. Ak je teda časová náročnosť externej formy štúdia v rozhodujúcich stupňoch štúdia rovnaká ako pri dennej forme, je otázne, či by sa vyplácanie prídavku pri študentoch VŠ nemalo odvíjať od iného kritéria ako od formy štúdia.
Barbora Magočová
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
