Zdroj: Shutterstock
Slovensko je na tom ekonomicky veľmi zle. Porovnanie s ostatnými štátmi v Európe však ukazuje, že za tým nie je žiadna globálna kríza, ale jednoducho zlé hospodárenie „u nás doma“. Najnovšie dáta ukazujú, že ekonomika výrazne spomaľuje, zadlženosť stúpa, konsolidácia to celé ešte zhoršuje a ľudia trpia vysokými cenami.
Analytici z projektu Dáta bez pátosu to hodnotia bez servítky. „Vláda míňa ako zbesilá, ani náznak šetrenia: nikde a nikto,“ bijú analytici na poplach. Upozorňujú, že konsolidačné opatrenia, ako zvyšovanie daní, ešte dusia ekonomiku. Najhoršie na tom však je, že aj napriek konsolidácii sa dlh štátu neznižuje, práve naopak. Hospodárenie je horšie, výdavky vyššie a peniaze do štátnej kasy neprúdia tempom, aké si vláda predstavovala.
Toto sú 4 hlavné znaky, že slovenská ekonomika sa naozaj rúti z kopca.
Slovenská ekonomika síce v druhom štvrťroku 2025 podľa údajov Štatistického úradu mierne vzrástla, no tempo rastu sa citeľne spomalilo a dostalo sa na najslabšiu úroveň od konca roka 2022. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR sa hrubý domáci produkt v stálych cenách bez sezónneho očistenia zvýšil medziročne o 0,4 %, čo je výrazné spomalenie oproti prvému štvrťroku, keď rast dosiahol 0,9 %. Po očistení o sezónne vplyvy ekonomika rástla o 0,6 % medziročne a medzikvartálne len o 0,1 %, čo znamená prakticky stagnáciu. V bežných cenách dosiahol objem HDP 34,4 miliardy eur, no v stálych cenách išlo len o necelých 100 miliónov eur viac než pred rokom.
Za pozitívnym výsledkom stála predovšetkým domáca spotreba a investície, zatiaľ čo zahraničný dopyt ostal utlmený. Domáci dopyt tak stále drží ekonomiku nad vodou, no vonkajšie faktory ju netlačia vpred.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že hoci vláda prevzala verejné financie s deficitom 4,8 % HDP a pripravila dva rozsiahle konsolidačné balíčky pre roky 2024 a 2025, bez ďalších zásahov sa deficit v najbližších rokoch nezníži, ale naopak vzrastie, až na 6 % HDP v roku 2028, čo predstavuje 9,2 miliardy eur. Pavel Majher z RRZ upozorňuje, že časť konsolidačných opatrení sa použila okamžite na nové trvalé výdavky, čo výrazne znížilo ich dlhodobý efekt. Z potenciálneho zníženia deficitu o 2,5 % HDP zostalo po odpočítaní nových výdavkov len 1,1 %.
K tomu sa pridávajú rastúce úrokové náklady na dlh, vyššie obranné výdavky a samotné zhoršenie ekonomického vývoja. RRZ predpokladá, že hrubý dlh verejnej správy v roku 2028 prekročí 71 % HDP. Situáciu komplikujú aj prijaté opatrenia s trvalým rozpočtovým dopadom, vyššie 13. dôchodky, zvýšené financovanie zdravotníctva, výstavba nemocníc či energodotácie. Tie majú do roku 2028 zvýšiť výdavky o 1,4 % HDP, teda o 2,2 miliardy eur ročne.
Zhoršenie výhľadu nie je len domácim problémom, obchodná vojna s USA a slabší medzinárodný dopyt sa podpisujú pod nízke čísla. RRZ preto odhaduje, že na splnenie vládnych cieľov bude nutné prijať ďalšie úsporné opatrenia v hodnote 3,2 % HDP, teda približne 4,7 miliardy eur. „Pre úspešnú konsolidáciu v ďalších rokoch je potrebné zamedziť prijímaniu nových dodatočných výdavkov a v plnej miere premietnuť konsolidačné opatrenia do trvalého zníženia deficitu,“ zdôrazňuje Majher.
Kritickejší tón pridávajú aj nezávislí analytici. Platforma Dáta bez pátosu upozorňuje, že Slovensko nerastie tempom ako väčšina okolitých krajín. V Nemecku či Česku sa HDP zvyšuje už šiesty štvrťrok po sebe, výnimkou je len Maďarsko. Pri medziročnom raste HDP 0,4 % a inflácii 4 % označujú súčasnú kombináciu za alarmujúcu a zvyšovanie daní v takejto situácii za ekonomický nezmysel. Podľa nich sa Slovensko ocitá v nebezpečnej pasci, keď namiesto stimulácie hospodárstva sa prijímajú kroky, ktoré jeho rast ešte viac brzdia.
„Do klesajúcej ekonomiky zvýšiť dane môže iba ekonomický analfabet. Ale presne to sa stalo. Zopakovať tento istý krok a dnes už len pri symbolickom raste HDP na úrovni štatistickej chyby zvýšiť dane opäť môže iba IDIOT,“ hodnotia bez okolkov analytici.
Táto kombinácia slabého výkonu, rastúcich výdavkov a sporných fiškálnych zásahov tak naznačuje, že slovenská ekonomika môže v najbližších rokoch čeliť nielen pomalému rastu, ale aj rastúcemu dlhu a obmedzenému manévrovaciemu priestoru na zlepšenie situácie.
V júli 2025 dosiahla inflácia 4,4 %, čo je najviac od decembra 2023. Medzimesačne ceny stúpli o 0,3 %, pričom najväčší vplyv malo zdraženie potravín (+0,3 %), nealkoholických nápojov (+1,7 %), alkoholických nápojov a tabaku (+1,2 %) a zájazdov (+6,5 %). Medziročne najviac vyskočili ceny kávy, čaju a kakaa (+20,5 %), vína (+16 %), olejov a tukov (+14,6 %) a mliečnych výrobkov s vajcami (nad +10 %).
Pre ekonomiku je to negatívny signál, pretože rast cien sa koncentruje v základných potrebách a službách, ktoré tvoria veľkú časť výdavkov domácností. To znižuje kúpnu silu, zvyšuje tlak na mzdy a môže pribrzdiť spotrebu aj hospodársky rast, pričom dlhodobo hrozí zakorenenie vyšších inflačných očakávaní.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
