Hrozba inflácie: podceňujú ju centrálne banky?

Komentár výkonného riaditeľa a vedúceho investičného výskumu Goldenburg Group Tonyho Christoforou

Inflácia môže slúžiť ako dobrý nástroj menovej politiky, ale môže sa aj ľahko zvrhnúť. Ak sa vymkne kontrole a začne neúmerne rásť, môže v ekonomike krajiny spôsobiť doslova nenávratné zmeny.

Existuje niekoľko aktuálnych príkladov, kde nie je možné dostať infláciu pod kontrolu. V súčasnosti s vysokou infláciou zápasia Venezuela a Turecko a nedávno stúpla aj v Spojených štátoch, avšak nie do závratných výšin ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Za posledných desať rokov je inflácia skutočne vysoká, ale otázkou zostáva, ako vysoko môže ešte rásť. Inflácia síce môže pôsobiť ako hrozba, ktorá v blízkej budúcnosti zmizne, ale podľa ekonómov Deutsche Bank pravdepodobne pretrvá a povedie ku kríze. Podľa spoločnosti Bloomberg sa priority centrálnej banky Spojených štátov v súčasnosti presúvajú k sociálnym cieľom a prehliadanie inflácie vytvára časovanú bombu pre globálnu ekonomiku, čo znepokojuje ekonómov po celom svete.

Najvyššia úroveň inflácie od krízy

Inflácia po celom svete rýchlo rastie. Ročná inflácia krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v apríli vzrástla na 3,3 %, čo je najvyššia miera od októbra 2008. Po vylúčení nestálych cien potravín a energií sa inflácia v apríli dostala na 2,4 %. V 38 krajinách OECD, ktoré spoločne tvoria 60 % globálnej ekonomiky, stúpajú globálne ceny rôznym tempom.

Poznámka: Medziročná percentuálna zmena spotrebiteľských cien krajín OECD celkovo

Zdroj: Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Grafika: Tal Yellin, CNNRočná inflácia v Spojených štátoch v apríli prudko vzrástla z februárových 2,6 % na 4,2 %. V rovnakom období sa miera inflácie v Kanade zvýšila z 2,2 % na 3,4 %. Európske krajiny v priebehu apríla zažili miernejší rast a rastúce ceny energií spôsobili infláciu v 19 krajinách. Podľa informácií zverejnených v polovici júna európska centrálna banka prekročila tzv. inflačný cieľ. Vo Veľkej Británii inflácia vzrástla na 1,6 %, v Nemecku dosiahla 2 % a vo Francúzsku a Taliansku sa posunula na 1,1 %.

Ďalší rast cien?

Existujú rôzne špekulácie, že globálne ceny naďalej prudko porastú pod vplyvom ekonomického tlaku. Avšak zhoda nepanuje v tom, či je rastúca inflácia dočasný fenomén, ktorý oslabne po tom, čo sa ekonomiky a spotrebitelia prispôsobia životu po pandémii, alebo či rastúce ceny signalizujú počiatok trendu s výraznými dopadmi na pracujúcich a spoločnosť. Výrobcovia však prehlasujú, že súčasnú situáciu vidia odlišne. Vo finančných správach vydaných koncom apríla mnoho spoločností uvádza, že hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje výsledky prvého štvrťroku, sú rastúce ceny materiálov.

Od teórie k praxi

V niektorých častiach globálnej ekonomiky už diskusia nie je iba v teoretickej rovine. Ako uvádza CNBC vo svojom nedávnom článku, rastúci počet spotrebiteľsky orientovaných spoločností varuje, že nedostatočná ponuka a logistické firmy ich donútia zvýšiť ceny. Údaje Národného štatistického úradu ukázali, že rastúce indexy cien výrobcov (PPI) vo februári zvyšovali cenu ťažby a spracovania ropy, petrochemických produktov, tavby a zušľachťovania kovov. Dopad pandémie na globálnu ekonomiku vychádza nielen z pozastavenia výroby, ale taktiež z dlhodobých faktorov, ktoré znižujú odolnosť globálnych dodávateľských reťazcov. Uviedol to Peng Wensheng, hlavný ekonóm China International Capital Corp.

Hlavná otázka pre globálnych centrálnych bankárov, a teda aj pre finančné trhy, znie: Máme očakávať ojedinelé a krátkodobé zvyšovanie cien, alebo sa znásobia do dlhodobých ziskov, ktoré stimulujú inflačné predpoklady?

Obnova globálnej ekonomiky

Opätovný štart globálnej ekonomiky po pandémii je pre stratégov veľkou výzvou. Rastúce ceny majú negatívny vplyv na globálny trh. Pri významnom raste inflácie ľudia požadujú rast miezd, čo vedie k vyšším výrobným nákladom a tie vyvolávajú vyššie ceny. Je to tak trocha začarovaný kruh, v ktorom spoločnosti kumulujú viac tovaru a spotrebitelia kupujú produkty skôr, ako ich potrebujú.

Aj keď by bankári centrálnych bánk mohli bojovať s infláciou zvyšovaním úrokových sadzieb alebo znižovaním stimulačných programov, aby nestratili kontrolu nad vývojom, v skutočnosti sa vydávajú opačným smerom – úrokové sadzby sú v súčasnosti okolo nuly, niekedy dokonca záporné, a prebiehajúce kvantitatívne uvoľňovanie prakticky pumpuje peniaze do ekonomík.

Nadchádzajúce mesiace by mohli byť zásadné. Ekonómovia sa okrem iného obávajú, že v podnikoch aj u spotrebiteľov dôjde k prudkému rastu očakávania inflácie. Po desiatkach rokov utlmenej inflácie už ľudia nečakajú, že ceny zostanú pod kontrolou. Nepanuje zhoda, ako rýchlo ceny porastú, ale niektorí sa obávajú drastického zvýšenia inflácie.