Nová výhoda pre spotrebiteľov: od 1. 7. sa proti platobným rozkazom ubránia ľahšie

Spotrebitelia sú v súdnych konaniach chránenou stranou

Pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok z tzv. B2C (business to consumer), resp. spotrebiteľsko-dodávateľských vzťahov, sú spotrebitelia zákonom zvýhodnení. V rámci súdneho konania s dodávateľom si totiž v porovnaní s inými stranami sporu nemusia plniť niektoré povinnosti; súd im zároveň musí byť pri bránení ich práv o čosi nápomocnejší.

V klasickom súdnom konaní požívajú napríklad nasledujúce výsady:

• súdy ich oveľa širšie poučujú o tom, aké majú práva či povinnosti,
• súdy môžu vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebitelia nenavrhli, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; uvedené dôkazy za nich zároveň obstarajú a zabezpečia,
• spotrebitelia môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a neplatí pre nich tzv. koncentrácia konania, v zmysle ktorej treba uvádzať skutočnosti a navrhovať dôkazy tak, aby nebola narušovaná rýchlosť a hospodárnosť konania (v zásade teda už v žalobe či vo vyjadrení k nej),
• nie je proti nim možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
• ak veriteľ žaluje peňažnú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy (napr. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), súd nevydá platobný rozkaz, pokiaľ zmluva alebo s ňou súvisiace dokumenty (typicky všeobecné obchodné podmienky) obsahujú dojednania spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku).

V upomínacom konaní (bližšie Rýchle a lacné vymáhanie pohľadávok? Skúste upomínacie konanie) navyše nie je možné vymáhať:

• nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z dokumentov s ňou súvisiacich, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak má táto okolnosť vplyv na uplatňovaný nárok,
• nárok na zaplatenie tovaru či služby zo spotrebiteľskej zmluvy, ak ešte tovar nebol dodaný, resp. služba nebola poskytnutá,
• nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z dokumentov s ňou súvisiacich, ak veriteľ na jeho zaplatenie spotrebiteľa nevyzval v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na začatie upomínacieho konania.

Od 1. 7. 2021 sa spotrebiteľom uľahčuje aj podanie odporu

Začiatkom júla tohto roka nadobudne účinnosť zákon č. 211/2021 Z.z. upravujúci posudzovanie odporu, ktorým sa bude proti vydanému platobnému rozkazu brániť žalovaný v postavení spotrebiteľa. Novela predstavuje jeden z mnohých nástrojov regulujúcich faktické nerovné postavenie (niektorých) profesionálnych podnikateľov a spotrebiteľov, ktorí s nimi prichádzajú do styku. Nové zvýhodnenie bude platiť bez ohľadu na to, či bude platobný rozkaz vydaný na základe klasickej žaloby podanej podľa Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní.

Dosiaľ platilo, že ak veriteľ (vrátane veriteľa s podnikateľským statusom) dosiahol vydanie platobného rozkazu, mohol sa žalovaný dlžník proti nemu brániť len včas podaným písomným odporom, ktorý obsahoval riadne vecné odôvodnenie.

Za nedostatočné vecné odôvodnenie sa považovalo napríklad:

• bližšie nerozvinuté konštatovanie spočívajúce v tvrdení, že dlh neexistuje v rozsahu, v akom je vymáhaný (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 10Co/155/2017),
• tvrdenie, že dlžník na zaplatenie dlhu nemá dostatok finančných prostriedkov.

Nedostatok vecného odôvodnenia spravidla nebolo prípustné zhojiť ani prostredníctvom práva súdu vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 43Co/101/2019).

Po novom však budú súdy povinné posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak bude žalovaný v postavení spotrebiteľa.

Ako sa brániť proti platobnému rozkazu?

V čom bude spočívať miernejšie posudzovanie odporov spotrebiteľov sa dozvieme až časom. S ohľadom na doterajšiu judikatúru je však možné predpokladať, že spotrebiteľovi by do budúcna malo stačiť, ak sa v odpore zrozumiteľným spôsobom vyjadrí, že nárok neuznáva a z odporu bude zároveň dostatočne zrejmé, že sa spotrebiteľ na základe zjednodušene formulovaných dôvodov domnieva, že súd by veriteľovi nárok uplatnený žalobou nemal priznať. Zároveň však platí, že súdom by naďalej ani v spotrebiteľských veciach nemal postačovať jednoduchý odpor, v ktorom spotrebiteľ neformuluje voči uplatnenému nároku vôbec nijaké výhrady (typicky uvedie len: „podávam odpor“).

Ak vám teda bude doručený akýkoľvek platobný rozkaz a vy so zaplatením peňažnej čiastky podľa rozkazu nesúhlasíte, správne by ste mali postupovať nasledovne:

1. vypracujte písomný odpor, v ktorom uvediete dôvody nesúhlasu so zaplatením priznanej čiastky; ak si s formuláciou dôvodov neviete poradiť sami, môžete sa obrátiť na advokáta alebo aspoň vlastnými slovami uveďte, prečo si myslíte, že veriteľ čiastku vymáha neprávom (napr. sa domnievate, že vznikla na základe neplatnej zmluvy alebo ste ju už zaplatili, prípadne z opatrnosti uplatnite námietku premlčania),
2. podajte odpor na súd, ktorý platobný rozkaz vydal, a to najneskôr do 15 dní od jeho doručenia; lehota je zachovaná aj vtedy, ak odpor v jej posledný deň podáte na pošte,
3. podľa možnosti pripojte k odporu aj listinné dôkazy, na ktoré sa v odpore odvolávate (napr. výpisy z bankového účtu preukazujúce, že ste veriteľovi časť požadovanej čiastky zaplatili).