Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a podnikanie

Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva sú aj príjmy z podnikania

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Výnimkou sú veci získané dedičstvom alebo darom, či veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Do spoločného majetku nepatria ani veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súčasťou spoločného majetku sa stávajú aj všetky príjmy z podnikania – tak ako sa analogicky stáva súčasťou aj mzda zo závislej zárobkovej činnosti (t.j. odmena za prácu v klasickom pracovnoprávnom pomere).

Podnikanie však pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov neznamená len zárobok; veľmi často je naopak hrozbou, ktorá môže rozsah spoločného majetku drasticky znížiť aj v neprospech nepodnikajúceho partnera.

Použitie spoločného majetku musí byť odsúhlasené

Úspešný štart podnikania vyžaduje nemalé investície. Kvôli nedostatku prostriedkov nezriedka ani neprichádza do úvahy iná možnosť, než použiť na rozbeh zárobkových aktivít súčasti spoločného majetku manželov. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.

Ak je tento súhlas udelený, podnikateľ už na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním súhlas druhého manžela nepotrebuje. Právny poriadok náležitosti ani formu udelenia súhlasu s použitím spoločného majetku na podnikanie nestanoví. V praxi preto vznikla otázka, ako by taký súhlas mal vyzerať.

Podľa judikatúry súdov sa platne daným súhlasom na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rozumie všeobecný vopred daný súhlas manžela - podnikateľa po tom, čo podnikateľ začal s podnikaním, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom by mala byť na jeho podnikanie použitá súčasť spoločného majetku.

Súhlas musí byť daný vo vzťahu k použitiu akéhokoľvek majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nesmie sa teda vzťahovať len k jednorazovému použitiu konkrétnej súčasti majetku). Súdy dokonca pripustili, že súhlas môže byť daný aj konkludentne (t.j. manžel nedá súhlas výslovne, ale z jeho prejavov možno usúdiť, že použitie majetku na podnikanie akceptuje) a to dokonca aj pre prípad použitia nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2 Cdon 2072/97).

Podnikatelia si môžu bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť

Podľa zákona platí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prípadné dlhy z podnikania sa teda týkajú aj spoločného majetku.

V prípade, že jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť (typicky zisk živnostenského oprávnenia), môže druhý z manželov súd požiadať, aby bezpodielové spoluvlastníctvo zrušil. Ak získajú oprávnenie podnikať obaja manželia, môže podať na súd návrh na zrušenie spoločného majetku ktorýkoľvek z nich. Návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 165,50 eur.

V súdnej praxi sa dokonca objavili aj rozhodnutia, podľa ktorých pre úspešné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva nie je potrebný reálny výkon podnikateľskej činnosti; postačí formálne získanie oprávnenia a súd musí návrhu na zrušenie spoločného majetku vyhovieť (bližšie rozsudok Krajského súdu Trnava, sp.zn. 10 Co 289/2006).

Pre úplnosť treba dodať, že ziskom podnikateľského oprávnenia vyžadovaného pre splnenie podmienok na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva sa nerozumie založenie spoločnosti s ručením obmedzeným či získanie akcií v akciovej spoločnosti. Oprávnenie musí manžela legitimovať k vykonávaniu podnikania vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (bližšie rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 2 Co 416/2012).

Aj samotné podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným je koniec koncov možné považovať za ochranu bezpodielového spoluvlastníctva pred nepriaznivými následkami podnikania; spoločník spoločnosti totiž nezodpovedá ani neručí za dlhy celým svojím majetkom; ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Inými slovami – ak je splatený celý vklad a splatenie je evidované aj v obchodnom registri, nemôžu sa veritelia spoločnosti uspokojovať speňažením vecí z bezpodielového spoluvlastníctva spoločníka.

Záverom uveďme, že ak bude po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva podnikateľská činnosť vykonávaná spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou. V prípade, že zmluva uzatvorená nebude, stanovuje zákon automatické rozdelenie rovným dielom.