Aká je situácia na slovenskom pracovnom trhu v roku 2018

Slovenská ekonomika sa stala tranzitnou z pohľadu pohybu pracovnej sily. Tradičné krajiny, z ktorých čerpala posledných 10 rokov, najmä Poľsko, Rumunsko i Maďarsko, musia ponúknuť viac, ako len zaujímavú mzdu. Myslí si to výkonný riaditeľ slovenskej náborovej agentúry Express People Peter Dosedla.

Slovenský trh práce tak zažíva rekordne úspešné časy. Ešte optimistickejšie vyznieva bližší pohľad na okresy západného Slovenska, kde nižšiu nezamestnanosť ako Bratislava, teda menej ako 3,3 percenta, má až 13 okresov.

Živá ekonomika, nižšia nezamestnanosť

Nezamestnanosť v poslednom období klesá najmä pod vplyvom cyklického oživenia ekonomiky. Aktuálny ekonomický rast je pritom relatívne náročný na pracovnú silu, keď na rozdiel od minulej dekády už neťaží z masívnych investícií do modernizácie ekonomiky, ktoré zvyšovali produktivitu práce a znižovali tak nároky na novú pracovnú silu.

Štatistiky voľných pracovných miest naznačujú, že pokles nezamestnanosti pokračuje už niekoľko období za sebou. Obmedzujúcim faktorom je už niekoľko mesiacov skôr nevhodná, najmä regionálna, štruktúra uchádzačov o prácu, ako nedostatočná ponuka pracovných miest. Nevhodné rozmiestnenie pracovnej sily v súvislosti s pracovnými ponukami ešte viac zvýrazňuje nízka mobilita časti nezamestnaných.

Podnikateľom najmä v západných okresoch chýbajú ľudia, keď ku koncu marca nahlásili vyše 77-tisíc voľných pracovných miest. Čoraz väčšia časť firiem (38 % podľa aprílovej ankety PAS a INEKO medzi 115 firmami) je kvôli nedostatku pracovníkov nútená odmietať zákazky, čo môže mať negatívny dopad na ekonomický rast.

Podmienky lákajú cudzincov z menej rozvinutých regiónov

Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu z pohľadu cudzincov majú občania Rumunska. Tých ku koncu vlaňajška na Slovensku pracovalo 7,4-tisíc, čo je medziročne viac o 1,1-tisíca osôb.

Na druhej priečke sú občania Srbska, ktorých prišlo za prácou na Slovensko 4,9-tisíca. Nasleduje Česká republika, ktorá zaznamenala na konci minulého mesiaca 4,1-tisíca svojich občanov pracujúcich na Slovensku, čo je medziročne viac o 939 ľudí.

Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu minulého roka v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 10,2-tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý koncom vlaňajška zaevidoval takmer 5,8-tisíca zamestnaných cudzincov.

Mohlo by vás zaujímať:

• Čo všetko musí obsahovať pracovná zmluva
• Hrozí vám výpoveď? Zamestnávateľ vám musí nájsť prácu

Podmienky nie sú zlé, no stále je čo zlepšovať

Atraktivita slovenského trhu práce spočíva v kombinácii relatívne nízkych nákladov na podnikanie a kvalifikovanej pracovnej sily. Na slovenskom trhu práce je však stále čo zlepšovať, aby bol pre investorov atraktívnejšou destináciou. Naznačil to prieskum ManpowerGroup Total Workforce Index, ktorý porovnáva trhy práce v 75 krajinách sveta. 

"Vidíme hlavnú konkurenčnú výhodu Slovenska na globálnom trhu, a to je veľmi nízka nákladovosť pracovnej sily v kombinácii s vysokou dostupnosťou vysokokvalifikovaných zamestnancov. To robí zo Slovenska veľmi zaujímavú krajinu pre investorov zo západnej Európy," zdôraznil marketingový manažér spoločnosti Manpower Jiří Halbrštát.

Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo na 50. mieste zo 75 krajín a v regióne Európy, Stredného východu a Afriky je Slovensko na 30. mieste. 

Dlhá výpovedná lehota, menšia znalosť cudzích jazykov

Dôležitým faktorom v analýze trhu bola aj dĺžka výpovednej lehoty. "Výpovedná lehota na Slovensku je jedna z najdlhších, čo znamená istotu pre zamestnanca, napriek tomu to však brzdí vytváranie nových pracovných miest," konštatoval Halbrštát. Oproti tomu produktivita je hodnotená pomerne dobre. Zhoršuje ju len menej efektívne fungovanie trhu práce a nízka počítačová gramotnosť.

Problémom je aj jazyková úroveň pracovníkov. "Úroveň komunikatívnej znalosti angličtiny vo východnej Európe všeobecne pomerne zaostáva za západným svetom," pripomenula generálna riaditeľka spoločnosti Jaroslava Rezlerová s tým, že Slovensko má v tejto oblasti veľký priestor na zlepšovanie.

Neobsadené miesta najmä v štyroch okresoch

Až tretinu všetkých voľných pracovných pozícií nájdeme len v štyroch okresoch – Nitra, Galanta, Trnava a Bratislava IV. Napríklad v okrese Galanta by ani všetci registrovaní uchádzači o prácu nedokázali pokryť ani len pätinu tu nahlásených voľných pracovných miest, v Trnave by dokázali obsadiť štvrtinu a v Nitre necelú polovicu voľných pracovných miest.

Menej ako jedného nezamestnaného na voľné pracovné miesto hlásia aj úrady práce v Bratislave a v okresoch Malacky, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Púchov, Hlohovec, Šaľa a Trenčín.

Naopak, v niektorých okresoch na juhu stredného a východného Slovenska je k dispozícií na jedno voľné pracovné miesto neraz viac ako desať nezamestnaných – najviac, takmer 90, v okrese Poltár, viac ako 30 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlásia aj okresy Gelnica, Medzilaborce a Rimavská Sobota.

Potrebujeme viac migrantov?

Analýza INEKO o pracovnej migrácii tiež priniesla zaujímavé závery. Cudzinci sú podľa väčšiny podnikateľov produktívnejší ako domáci nezamestnaní, ich počet na Slovensku preto stúpa a ku koncu marca dosiahol 52-tisíc, z toho najviac Srbov, Rumunov a Ukrajincov.

Víziou do budúcnosti je zmena imigračného systému. Dlhodobo bude v záujme pružnosti a minimalizácie negatívneho vplyvu na domáce obyvateľstvo potrebné zamerať sa na komplexnejšiu zmenu imigračného systému, vrátane zavedenia cieleného výberu imigrantov na základe dopredu definovaných kritérií.

INEKO tiež upozorňuje, že súčasne je potrebné lepšie využívať potenciál domácej pracovnej sily, čoho podmienkou je v prvom rade zvýšenie kvality vzdelávacieho systému. Napríklad atraktívnejšie a kvalitnejšie vysoké školy sú cestou k obmedzeniu odchodu mladých ľudí do zahraničia a prilákaniu tých šikovných zvonka.

Zdroj fotografie: Shutterstock.com