Prevod majetku pred exekúciou nie je vždy nepriestrelný krok

Proti odklonom majetku sa musí veriteľ aktívne brániť

Ak exekútor po základnej lustrácii zistí, že dlžník nemá nijaký majetok, z ktorého by sa dala uspokojiť pohľadávka veriteľa, nemusí to automaticky znamenať, že sa musí so svojimi peniazmi rozlúčiť. Dôvodom takýchto situácii môže byť formálne zbavenie sa majetku v prospech iných osôb za účelom jeho ochrany pred exekučným rozpredaním. Najbežnejšie zo špekulatívnych transakcií sú prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú (našťastie pre veriteľov) bez väčších ťažkostí odhaliteľné, a to najmä v spolupráci s exekútorom.   

Ak veriteľ podozrivý prevod zistí, má možnosť obrátiť sa na súd s tzv. odporovacou žalobou. Môže tak dosiahnuť súdne rozhodnutie, na základe ktorého voči nemu nebudú mať dlžníkove ukracujúce úkony právne účinky.

Aby mala veriteľova odporovacia žaloba šancu na úspech, musí spĺňať niekoľko podmienok. V prvom rade platí, že musí smerovať proti takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje (sťažuje či znemožňuje) uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukracujúcim právnym úkonom nemusí byť len ten, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k majetku dlžníka (typicky predaj či darovanie tretej osobe).

Môže ísť aj o úkon, ktorým dlžník zaťažil nehnuteľnosť vecným bremenom; ukracujúcou môže byť aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odmietnutie dedičstva či dokonca zaplatenie pohľadávky, ktorá sa ešte nestala zročnou.

Druhou podmienkou výhry súdneho sporu je, že veriteľ musí v dobe podania žaloby disponovať voči dlžníkovi vymáhateľnou pohľadávkou. Za vymáhateľnú sa považuje pohľadávka, ktorá bola priznaná právoplatným exekučným titulom (najčastejšie súdnym rozsudkom či platobným rozkazom). Nie je pritom dôležité, aby bola pohľadávka vymáhateľná už v dobe, keď dlžník urobil ukracujúci úkon – podstatné je, aby exekučný titul existoval aspoň ku dňu, kedy súd o odporovacej žalobe rozhodne.

TIP: 4 veci, ktoré by ste mali vedieť o úrokoch z omeškania

Odporovať možno len úkonom za posledné 3 roky

Za odporovateľné sa považujú právne úkony, ktoré dlžník urobil v posledných 3 rokoch; tieto možno rozdeliť na viacero skupín:

• Prvú skupinu tvoria právne úkony, ktoré dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Úmysel dlžníka a skutočnosť, že musel byť druhej strane známy, musí veriteľ v týchto prípadoch pred súdom riadne preukázať; ukracujúce právne úkony z tejto skupiny však môžu byť učinené voči akejkoľvek osobe (nemusí ísť o blízku osobu dlžníka či o osobu s dlžníkom inak spriaznenú).
• Druhú skupinu tvoria právne úkony, ktorými bol veriteľ ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a jeho blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V rámci tejto skupiny ukracujúcich úkonov Občiansky zákonník v ustanovení § 42a ods. 3 a 4 bližšie špecifikuje ďalšie osoby, ktorých sa môžu týkať ukracujúce právne úkony dlžníka, ide najmä o osoby (vrátane právnických), ktoré sú s dlžníkom spriaznené či majetkovo spojené, a to aj prostredníctvom jeho blízkych osôb. Pre úplnosť dodajme, že za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri všetkých úkonoch z tejto skupiny platí, že veriteľ ukracujúci úmysel dokázať nemusí.
• Osobitnú skupinu tvoria úkony, na základe ktorých dlžník prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktoré
  • spôsobili, že sa dlžník stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo
  • boli uskutočnené s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
  • boli uskutočnené s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splatiť v čase jeho splatnosti

Obrana nesmeruje proti dlžníkovi

Napriek tomu, že veriteľ má pohľadávku voči dlžníkovi, nepodáva odporovaciu žalobu voči nemu. Súdna obrana sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech; napr. v prípade kúpnej zmluvy to teda bude kupujúci, v prípade darovacej zmluvy obdarovaný.

Ak proti týmto osobám nie je možné žalobu podať (napríklad preto, lebo zomreli alebo majetok previedli na ďalšie osoby), podáva sa žaloba podľa konkrétnej situácie proti ich dedičom alebo právnym nástupcom (v prípade právnických osôb). Proti tretím osobám sa možno neúčinnosti právneho úkonu úspešne domáhať len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (inými slovami najmä vtedy, ak vedeli, že majetok nadobúdajú práve preto, aby bol uchránený pred jeho exekučným vymáhaním).  

Aj po úspechu v súdnom spore zostáva špekulatívny právny úkon platným

Právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval, zostáva platným. Voči veriteľovi je však právne neúčinný. V prípade, že je neúčinným právnym úkonom prevod nehnuteľnosti, to teda znamená, že vlastnícke právo zostáva nadobúdateľovi zachované, ale veriteľ sa môže exekúciou domáhať uspokojenia svojej pohľadávky predajom nehnuteľnosti tak, akoby bola naďalej vo vlastníctve dlžníka. Ak by to nebolo z nejakého dôvodu možné, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech.

Zdroj foto: shutterstock