Živnosť po úmrtí rodiča – aké sú práva a povinnosti

Ak chce živnostník ako poručiteľ rozhodnúť o tom, komu prenechá v rámci dedičstva firmu, prípadne jej časť, stačí o tom spísať závet. Dedenie podľa závetu spísané poručiteľom má vždy prednosť pred dedením zo zákona. 

Živnosť smrťou podnikateľa nekončí

Živnostenské oprávnenie smrťou podnikateľa automaticky nezaniká. Dediči, pozostalý manžel, alebo správca dedičstva môžu v živnosti pokračovať už pred skončením dedičského konania. Po ňom však majú na to právo už len dediči a manžel. Vyplýva to zo zákona o živnostenskom podnikaní.

Ak živnostník žije, tak svoje podnikateľské oprávnenie nemôže darovať alebo na niekoho previesť. A to ani keby bol chorý, či z iného dôvodu a nemohol by tak živnosť vykonávať. Ak by chceli jeho blízki v podnikaní pokračovať namiesto neho, museli by si založiť svoju živnosť.

Aké sú povinnosti a práva pre pozostalých

Pre prípad smrti živnostenský zákon umožňuje dedičom pokračovať v živnosti. Ak v živnosti chcú pokračovať, musia do jedného mesiaca od úmrtia túto skutočnosť oznámiť príslušnému živnostenskému úradu. 

Ak však dediči nespĺňajú podmienky na prevádzkovanie živnosti, t.j. vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, prípadne odbornú alebo inú spôsobilosť, musia si bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu. V takomto režime môžu fungovať až do skončenia konania o dedičstve. Po ňom môžu pokračovať v živnosti len v prípade, že zdedili majetok, ktorý bol používaný na prevádzkovanie živnosti a v lehote jedného mesiaca od skončenia dedičského konania znova oznámia príslušnému živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti. 

• Pozastavenie živnosti v roku 2018
• Koľko stojí pohreb

Je potrebné myslieť na to, že pozostalé deti živnostníka musia do 6 mesiacov od skončenia dedičského konania získať vlastné živnosti. 

Pre úplnosť dodávame, že ak by sa po skončení dedičského konania rozhodol v živnosti pokračovať pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom, prípadne zdedil majetok používaný na jej prevádzkovanie, môže živnosť vykonávať aj na základe pôvodného živnostenského oprávnenia vydané zomrelému.

Čo s daňovým priznaním

Povinnosť podávania daňového priznania a lehotu na jeho podanie upravuje § 49 ods. 4, 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. 

Platiteľ dane je povinný vystaviť potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch aj za daňovníka, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia zomrel. 

Dedenie dlhov 

Predmetom dedičstva sú však nielen aktíva, ale aj pasíva poručiteľa, teda jeho dlhy, keďže živnostník mohol mať úver, hypotéku či lízing. Ako zdôrazňujú notári, v praxi často po smrti podnikateľa prichádzajú najrôznejšie prihlášky o dedičstvo, bez ohľadu na jeho záväzky. Tu však platí zásada, že dedičstvo sa buď celé prijme, alebo buď celé odmietne. Nemožno previesť na niekoho len aktíva, a na iného pasíva, prípadne na niekoho časť dlhu a na iného zvyšok.