Zdieľaná ekonomika prináša neobmedzené možnosti

Pojem zdieľanej ekonomiky sa definuje komplikovane, nakoľko zachytáva niekoľko nových skutočností, ktorých rozvoj umožnil predovšetkým internet. Podľa Oxford English Dictionary je zdieľaná, alebo kolaboratívna ekonomika systém, v ktorom sa majetok alebo služby zdieľajú súkromnými jednotlivcami.

To môže byť zadarmo alebo za poplatok a zvyčajne sa to deje prostredníctvom internetu.

Zdieľaná ekonomika však nie je model nový, ale práve vďaka internetu sa masívne rozšíril. Aj obyčajné požičanie vŕtačky susedovi, či poskytnutie izby kamarátovi, aby mohol u vás prespať a nemusel platiť hotel, je prvotný model zdieľanej ekonomiky, ktorý fungoval vždy.  Pomocou aplikácií sa však zo skupinky  blízkych vzťahov preniesol na celosvetovú úroveň.

A tak sa princíp „kamarátskych cien a bratskej výpomoci,“ stal mierou na vytvorenie systémov ako Airbnb, umožňujúceho zdieľať bývanie, prípadne poskytovať svoje auto pomocou aplikácie Uber, Blablacar, Liftago, Lyfttzískať.

Pôžičku môžete pomocou siete Žltý melón, či LendingClub a podobne.  Zdieľaná ekonomika pomáha využiť nevyužité. To znamená dočasne prázdnu izbu, nepoužívanú vŕtačku, auto, čokoľvek. Získa každý. Poskytovateľ môže dostať profit z veci, ktorá by inak ležala ľadom a dopytujúci získal službu alebo produkt lacnejšie, ako by si ju kúpil, alebo využil prenájom v bežnom ekonomickom modeli.

Profit vďaka pádu transakčných bariér

V zdieľanej ekonomike sa podnikateľom môže stať de facto každý, kto má čo ponúknuť. Umožnila totiž likvidáciu transakčných nákladov,  ktoré sú bežne spojené s podnikaním a pri mikropodnikaní by pohltili celý profit z bizninsu.

Predávajúci nepotrebuje marketing, pretože služby ponúka prostredníctvom platformy, nerieši zmluvy, nepotrebujete vytvárať zložitú byrokraciu, jednoducho určí iba cenu a klient si ho nájde. To všetko zaberie len pár klikov a celá transakcia nemusí poskytovateľa nič stáť.

To umožňuje výrazne znížiť náklady a tým pádom aj ceny. Navyše poskytovateľ služby, napríklad ubytovania, nepotrebuje obvykle spĺňať žiadne kategorizovanie, limity, normy, je to stále dohoda akoby medzi kamarátmi. Kvalitu služby určujú referencie. 

Odvrátené stránky pozitív

Zdalo by sa, že tento dokonalý systém je vynájdenie ekonomického perpetum mobile, kde sú všetci spokojní. Rastie konkurencia, dopyt aj ponuka, no problémom je nerovný boj, na ktorý upozorňujú napríklad hotelieri, či taxikári. Internetové platformy im preberajú zákazníkov. Tak isto nerovné podmienky na jednom trhu spôsobujú ďalšie negatívne aspekty.

Napríklad starosta Prahy 1 uviedol, že platforma Airbnb bez regulácie je pre mesto nebezpečná. V prvom rade ľudia prenajímajúci byty turistom spotrebovávajú zo spoločných služieb ako výťahy, elektrina a voda, na čo doplácajú ostatní obyvatelia.

Ďalším problémom je, že hotely na základe toho prichádzajú o klientov, pričom prenajímané byty často ani neplatia dane.

Podobne proti Uberu protestujú klasické taxislužby, ktorí sú zaťažené licenciami, povinnosťami zo strany štátu a podobne. Zápas medzi zdieľanou a klasickou ekonomikou teda nebude ľahký a rozhrešenie bude musieť priniesť štát. Najpravdepodobnejšia alternatíva je uvoľnenie rúk klasickému podnikaniu a nastavenie pravidiel pre zdieľanú ekonomiku.

Už dnes sa preto hovorí o regulácii, kedy by sa počet prenájmu súkromných  osôb mal obmedziť na istý počet dní v roku. Rozlíšiť, či ide o príležitostnú, alebo pravidelnú aktivitu a podobne. Jednotlivé štáty sa s výzvou vyrovnávajú rôzne. Zatiaľ najúspešnejším prototypom je Estónsko, kde kolaboratívne platformy vedú záznamy o transakciách, ktoré prebiehajú medzi účastníkmi a úradom zasielajú údaje potrebné na zdanenie.

Absencia jednotných pravidiel bola dôvod, pre ktorý sa témou zdieľanej ekonomiky zaoberala v minulom roku aj Európska komisia. Tá ju pokladá za súčasť ďalšieho života. Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo si tak kladie za cieľ podporiť spotrebiteľov, podniky a verejné orgány v tom, aby sa s dôverou zapojili do kolaboratívneho hospodárstva.

Veľkú podporu zdieľanej ekonomike vyjadril aj Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť: „ Ďalší úspech Európy by mohol vzísť z kolaboratívneho hospodárstva. Našou úlohou je podporovať regulačné prostredie, ktoré umožní rozvoj nových obchodných modelov, pri súčasnom zabezpečení ochrany spotrebiteľov a spravodlivého zdaňovania a podmienok zamestnania.“

Európska komisia tak vyzvala členské štáty EÚ, aby preskúmali a revidovali existujúce právne predpisy tak, aby boli v súlade s usmerneniami Európskej agendy pre kolaboratívne hospodárstvo. 

V duchu európskych odporúčaní sa k zdieľanej ekonomike postavilo čelom aj Slovensko. Zatiaľ nie je kolaboratívna ekonomika zakotvená explicitne v žiadnom zákone, no v jej prospech sa vyjadril aj podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini: „Som za zmiernenie regulácie, ale s jasnými pravidlami. Teda bezpečnosť, daňové otázky a umožniť vznik ďalších platforiem.“

Práve zdieľaná ekonomika bude náplňou vlády aj počas ďalších mesiacov. A nielen vlády. Aj Slovenský živnostenský zväz pozorne sleduje, ako budú nastavené pravidlá hry v zdieľanej ekonomike a trvá na tom, aby sa zabránilo jej zneužívaniu.

Neblahým dôsledkom je totiž podľa Živnostenského zväzu často čierna práca, cenový dumping a daňové a odvodové podvody.  V najbližších rokoch sa tak stane zdieľaná ekonomika čoraz viac doma aj v našich končinách a aj zo strany vlády bude priestor na ich podporu. No v rámci čistého konkurenčného boja, nie mechanizmu bez akýkoľvek pravidiel s nerovnými podmienkami. 

Zdroj foto: Shutterstock