Všetko, čo potrebujete vedieť o digitálnom eure a jeho zavedení

Platíme mobilom, kupujeme si lístky cez aplikáciu, výplata nám príde priamo na účet, internet banking vybaví aj účty za energie, a to všetko bez hotovosti. Digitálne peniaze už dnes používame takmer denne, hoci si to mnohí ani neuvedomujú. No pripravuje sa niečo, čo by mohlo celý tento systém otočiť naruby: digitálne euro.

„Digitálne peniaze sú také, ktoré nevidíme vo fyzickej podobe. Neštrngajú v peňaženke, ale vidíme ich na displeji bankomatu alebo mobilu. Stále ide o tie isté eurá, len v elektronickej forme,“ vysvetľuje Erik Babušiak, odborník na osobné financie zo spoločnosti PARTNERS.

Cieľom je odstrihnutie eura od bánk a kariet

Na rozdiel od súčasných digitálnych platieb, ktoré prebiehajú cez komerčné banky, digitálne euro má byť peniazmi priamo od štátu. Vydávať ho bude Európska centrálna banka a fungovať má cez oficiálnu aplikáciu – teda akúsi „štátnu peňaženku“ v mobile.

EÚ chce týmto krokom pridať ľuďom ďalšiu možnosť platenia bez hotovosti, ktorá by ale bola nezávislá od bánk a kartových spoločností. Digitálne euro totiž funguje ako neviditeľná hotovosť. Peniaze máte v peňaženke, ktorá však nie je vo vrecku, ale (najčastejšie) v mobile.

Kedy teda digitálne euro reálne príde? Projekt je ešte v testovacej fáze a najskorší reálny dátum spustenia sa očakáva až v roku 2029. Musí prejsť legislatívnym procesom aj praktickými skúškami vo viacerých krajinách. Ale pripravovať sa naň oplatí už dnes.

Výhody sú lákavé – nižšie poplatky, rýchlejšie transakcie, vyššia bezpečnosť vďaka garancii centrálnej banky a tiež možnosť mať časť peňazí mimo komerčných bánk. Pre štát to zas znamená jednoduchšie vyplácanie dávok, rýchlejší výber daní a lepší prehľad o finančných tokoch.

Potrebujeme digitálne euro?

No s každou novinkou prichádzajú aj otázniky. Ľudia sa prirodzene pýtajú, čo bude so súkromím. Bude štát vidieť každú našu platbu? Európska centrálna banka sľubuje vysokú mieru súkromia, najmä pri malých sumách. Ďalšou výzvou je kybernetická bezpečnosť – systém musí byť odolný voči útokom. A obavy majú aj banky, ktoré by mohli prísť o časť vkladov, ak si ľudia začnú presúvať peniaze do digitálnej podoby mimo ich kontroly.

Vynára sa tiež otázka, či naozaj potrebujeme digitálne euro, keď aj dnes máme veľa možností platiť bezhotovostne a uskutočňovať peňažné operácie cez banky. Digitálne euro však má tú výhodu, že peniaze v peňaženke nedrží žiadna banka, ale vy sami. Ak teda vaša banka skrachuje alebo ju postihne výpadok, o digitálne euro neprídete, ale o peniaze v banke áno (ak ich nechráni fond ochrany vkladov).

A čo kryptomeny? Tie síce tiež spadajú do kategórie digitálnych peňazí, no fungujú úplne inak. Sú decentralizované, neregulované, často anonymné a veľmi nestabilné. Digitálne euro má byť presným opakom – stabilné, viazané na klasické euro v pomere 1:1, garantované štátom, bez možnosti špekulácií. „Zatiaľ čo kryptomeny sú špekulatívne aktíva vhodné pre ľudí s vysokou toleranciou rizika, digitálne euro má byť pre každého – od študenta až po dôchodcu,“ dodáva Babušiak.

Ako sa teda na digitálne euro pripraviť? V prvom rade je dobré zvyknúť si na digitálne platby – používať mobil, hodinky, aplikácie, vedieť si nastaviť trvalý príkaz či skontrolovať zostatok. Zároveň je dôležité myslieť na bezpečnosť – silné heslá, biometria, aktualizované zariadenia a opatrnosť pri podozrivých správach či hovoroch.

Ďalším krokom je poriadok vo vlastných financiách. Ak už dnes máte viacero účtov, aplikácií alebo sporiacich produktov, digitálne euro k nim pridá ďalší komponent. Jasný prehľad o tom, kde čo máte, bude veľkou výhodou.

Digitálne euro nenahradí hotovosť

A čo hotovosť? Tú nám digitálne euro nevezme. Aspoň zatiaľ nie. „Hotovosť tu s nami bude ešte dlho. Digitálne euro je však krok do budúcnosti, ktorému sa nevyhneme,“ uzatvára Babušiak. Európska centrálna banka aj národné inštitúcie opakovane zdôrazňujú, že hotovosť zostáva v platnosti, najmä pre starších ľudí, odľahlé regióny alebo ako záloha pri výpadkoch technológií.

Digitálne euro teda nie je strašiak, ale nový nástroj. Doplniť má to, čo už používame, nie nahradiť všetko naraz. A keď príde, budeme naň pripravení – aspoň tí, ktorí sa rozhodnú digitálnemu svetu porozumieť ešte predtým, než sa stane štandardom. 

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.