Po polroku dánskeho predsedníctva preberá riadenie zadlžený Cyprus

Prvé júlové dni sa v Európskej únií tradične nesú v duchu zmeny na dôležitom poste predsedníckej krajiny, ktorá ovplyvňuje administratívny, ale i politický chod EÚ na vymedzené obdobie šiestich mesiacov. Podľa dlhodobého harmonogramu prevzal žezlo od dosluhujúceho Dánska zástupca Cyprusu. K zmene dochádza pravidelne, bez ohľadu na aktuálne výzvy, ktorým EÚ čelí.

Dánsko zanechalo profesionálny dojem pragmatického aktéra

Celkový dojem z pôsobenia Dánska na tomto poste je prevažne pozitívny. Stabilný a spoľahlivý výkon funkcie ocenil pred plénom Európskeho parlamentu aj predseda Komisie José Manuel Barroso. Vyzdvihol predovšetkým príspevok Dánska k tzv. zelenej agende, pokrok v otázke finančných nariadení a ocenil schopnosť predsedníckej krajiny účinne spolupracovať s Komisiou, ktorá je pre hladký chod Únie dôležitá.

Dánsko pritom v uplynulom polroku rozhodne nebolo v jednoduchej situácií. Fakticky sa role ujalo už pred vianočnými prázdninami na dôležitom summite Európskej Rady na ktorom sa veľmi komplikovane rodila spoločná dohoda o rozpočtovom pakte. Dánska premiérka Helle Thorning-Schmidtová sa pokúšala obrúsiť odmietavý postoj Británie, pričom schytala kritiku od vtedajšieho prezidenta Francúzska. Nicolas Sarkozy dal jasne najavo, že nepovažuje Dánsko, ako malú a relatívne novú členskú krajinu, ktorá navyše stojí mimo hlavný integračný prúd (nie je súčasťou eurozóny) za adekvátneho partnera pre riešenie zložitých integračných tém.

Aj keď bola jeho poznámka prehnaná, vo svojej podstate vystihuje potenciálne limity Dánska, s ktorými funkciu na začiatku roku preberalo. Ďalšou komplikáciou bolo, že Helle Thorning-Schmidtová bola vo funkcií premiérky relatívne krátko po jesenných voľbách a súčasne, že reprezentovala stredo-ľavicovú vládnu koalíciu, takže medzi európskymi kolegami nemohla očakávať mnoho politických spojencov.

Bolo jasné, že v takomto prostredí sa bude musieť dánska premiérka pohybovať veľmi citlivo a pragmaticky, čo sa až na občasné nezhody (napr. kritika poslancov Európskeho parlamentu voči postupu ministrov vnútra ohľadne návrhu upravujúceho kontroly vnútorných hraníc v rámci Schengenského priestoru) darilo. Dánske predsedníctvo sa s prihliadnutím k uvedeným limitom v konečnom dôsledku neukázalo ako veľmi reformné – ale nemalo v tomto smere ani prehnané ambície. Zdržanlivý prístup sa ukázal byť naopak devízou.

Väčšina zúčastnených aktérov ocenila predovšetkým efektivitu pri vedení vyjednávaní, čo je pri plnení funkcie predsedníctva jedna z najdôležitejších úloh. Maroš Šefčovič, komisár pre inštitucionálne vzťahy a administratívu, vyzdvihol ako vlastnosti charakterizujúce dánske predsedníctvo pracovitosť a dynamickosť.

Cyprus bude musieť vynaložiť koncentrované úsilie na viacerých frontoch

Jedným z konkrétnych úspechov, ktorými sa Dánsko môže pochváliť je aj pokrok pri príprave finančnej perspektívy (rozpočtu EÚ) na roky 2014-2020. Najdôležitejšia časť vyjednávaní (zahrňujúca veľmi problematické finančné kapitoly) sa však očakáva práve v nastávajúcom polroku pod taktovkou novej predsedníckej krajiny. Príprava rozpočtu na ďalších sedem rokov je jednou z najdôležitejších výziev, s ktorými sa Cyprus bude musieť popasovať.

Pre Cyprus predstavuje vykonávanie funkcie predsedníctva jedinečnú príležitosť napraviť tradičné vnímanie tohto ostrovného štátu ako rozdelenej krajiny zmietanej vnútropolitickými konfliktami. Historická minulosť, vzťahy s Tureckom, ale aj aktuálne väzby na Ruskú federáciu kladú na Cyprus zvýšené nároky.

Kritickou témou pre Cyprus bude, ako sa dokáže vyrovnať s problémami vyplývajúcimi z členstva v eurózone. Vzhľadom na úzke prepojenie s gréckou ekonomikou už krajina avizovala, že bude žiadať o finančnú pomoc. Dohľad euroúradníkov nad plnením kritérií súvisiacich s poskytnutím pomoci môže limitovať kompetentnosť krajiny. Zvládne za týchto podmienok Cyprus odolávať rôznym politickým tlakom a dokáže sa suverénne pohybovať vo vodách bruselskej byrokracie?