Inflácia v októbri spomalila na 3,7 %: Čo to znamená pre mzdy, úspory a ceny potravín?

Slovensko zažíva mierne obdobie ekonomického upokojenia. Podľa nových údajov Štatistického úradu SR inflácia v októbri spomalila na úroveň 3,7 %, čím sa opäť priblížila k najnižšej hodnote roka, ktorú dosiahla aj v apríli. Po piatich mesiacoch sa rast cien opäť dostal pod hranicu 4 %, pričom medziročný vývoj ovplyvnil najmä pokles cien potravín a dopravy. Hoci cenové tlaky neustali úplne, analytici vnímajú aktuálny vývoj ako pozitívny posun a zároveň upozorňujú na pretrvávajúce riziká v oblasti služieb a finančného zdravia domácností.

Potraviny konečne nezdraželi

Októbrový medzimesačný nárast cien bol len 0,1 %, čo odzrkadľuje veľmi mierne zmeny v spotrebiteľskom koši. Zásadnejšie zdraženie nastalo v oblasti rekreácie a kultúry (+0,7 %), kde sa zvýšili ceny dovolenkových zájazdov, a v segmente výrobkov osobnej starostlivosti (+0,4 %). Mierne sa zvýšili aj ceny bývania a energií (+0,1 %) či odevov a obuvi (+0,6 %). Naopak, sektor dopravy zaznamenal pokles cien o 1,5 %, najmä vďaka lacnejšej leteckej doprave a nižším cenám pohonných látok. Potraviny a nealko nápoje, ktoré patria medzi najvýznamnejšie výdavky domácností, po prvý raz v tomto roku cenovo stagnovali – pokles cien mäsa, ovocia a pochutín vyvážil zdraženie zeleniny, cukru a rýb.

Analytička Eva Sadovská zo spoločnosti WOOD & Company upozorňuje, že tohtoročná inflácia nie je len výsledkom vývoja cien komodít, ale aj dôsledkom vládnych zásahov: „Na tohtoročný vývoj cenovej hladiny na Slovensku vplýva nielen vývoj na svetových trhoch, ale aj daňové opatrenia v rámci konsolidácie verejných financií – obávaným faktorom od apríla 2025 bolo aj zavedenie transakčnej dane.“ Podľa nej by sa priemerná inflácia mala pohybovať okolo 4 %, čo je zároveň jej očakávaný ročný priemer.

Analytička Sadovská pozorňuje, že hoci inflácia spomalila, stále vplýva na reálnu hodnotu našich príjmov a úspor. „Inflácia nie je len štatistika, ale dôležitý faktor pri ochrane a zhodnocovaní našich financií či majetku.“ Uvádza, že napriek rastu platov reálna hodnota peňazí uložených na bankových účtoch klesá, pretože úroky na vkladoch nedokážu infláciu pokryť. Sadovská preto odporúča dlhodobejšie investovanie ako spôsob, ako si uchrániť majetok pred znehodnotením: „Historicky dokázali infláciu porážať napríklad investície do akcií a realít.“

Zdražovanie by mohlo spomaliť

Tomáš Boháček, analytik 365.bank, považuje spomalenie inflácie za pozitívny signál a vyzdvihuje najmä ústup cien potravín a pohonných látok: „Spomalenie rastu cien potravín, pohonných látok a energií je kľúčovým faktorom dezinflácie.“ Upozorňuje však, že rast cien úplne nezmizol. V oblasti služieb, ako sú reštaurácie, hotely či vzdelávanie, zostáva inflácia výrazná – služby totiž stále nesú náklady spojené s rastom miezd a marží. „Hlavným rizikom do zimy ostáva sektor služieb, kde sa stále prejavujú stúpajúce náklady práce a tlak na marže.“ Z pohľadu budúceho vývoja dodáva, že nečaká opakovanie daňových zásahov ako v tomto roku, čo by mohlo tlmiť ďalší rast cien.

Z pohľadu jadrovej inflácie, ktorá ukazuje vývoj cien po očistení o volatilné položky ako potraviny a energie, bol vývoj rovnako priaznivý – dosiahla 3 %, čistá inflácia 3,4 %, pričom medzimesačne rástli len o 0,1 %. To naznačuje, že základné cenové tlaky v ekonomike sa naďalej zmierňujú.

Slovensko si však stále drží jedno z popredných miest v rámci eurozóny, pokiaľ ide o úroveň cien. Aj keď sa rozdiel oproti priemeru eurozóny znižuje, ceny na domácom trhu zostávajú vysoké. Odborníci preto varujú, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude potrebné pozorne sledovať vývoj, najmä v oblasti služieb a energetických nákladov.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.