Európa sa pripravuje na návrat Róberta Fica

Parlamentné voľby, ktoré sa na Slovensku uskutočnili začiatkom mesiaca, vyvolali u európskych partnerov rezervované reakcie. Na jednej strane nezostalo bez povšimnutia, že priniesli bezprecedentný výsledok v novodobej histórií slovenskej politiky v podobe tak výrazného víťazstva Smeru Róberta Fica. Na strane druhej,
samotný výsledok nemusí znamenať dramatický posun v politickom vývoji a bude záležať od konkrétnych krokov novej administratívy.

Róbert Fico na európskom bojisku

Politická orientácia víťaza volieb mu v aktuálnej európskej politike príliš nepomôže. Medzi ostatnými premiérmi a predsedami vlád nájde iba troch socialistov (Rakúsko, Belgicko, Dánsko), pričom iba on sám bude mať pohodlnú parlamentnú kontrolu. Spojencov naopak môže hľadať na pôde európskych inštitúcií – výsledky volieb privítal napr. líder socialistických poslancov v Európskom parlamente Hannes Swoboda.

Dôležitejší než politická orientácia bude ale Ficov postoj k aktuálnym integračným trendom. V kuloároch európskej politiky totiž dominujú pevne stanovené témy – riešenie hospodárskej krízy, ďalší posun v otázke integrácie, ktorý môže vyvolať dohoda o rozpočtovej zodpovednosti. V tomto smere môže mať proeurópsky orientovaný budúci premiér lepšie postavenie než jeho český pravicový kolega, ktorého vplyv na európske dianie je vzhľadom k neochote pripojiť sa k dohode o rozpočtovej spolupráce výrazne obmedzený.

Prirovnanie výsledku slovenských volieb k Maďarsku neobstojí

Zaujímavé je sledovať výsledky volieb v kontexte diania v susednom Maďarsku. Slovensko totiž nie je jedinou krajinou, ktorej občania v parlamentných voľbách umožnili (proti duchu volebného systému) vznik jednofarebnej vlády. V apríli 2010 sa paradoxne práve v Maďarsku, ktoré pre Slovensko predstavuje vo viacerých smeroch neuralgický bod medzi susednými štátmi, dostal k moci Viktor Orbán a pohodlnou parlamentnou väčšinou si zabezpečil reálny vplyv. V priebehu dvoch rokov jeho vlády  sa zo zahraničia neraz ozývali veľmi kritické hlasy. Vníma výsledky volieb na Slovensku zahraničie inak?

Na jednej strane panujú obavy, či sa Róbert Fico nevydá po stopách svojho maďarského kolegu. Na strane druhej vníma zahraničie dva zásadné rozdiely – Ficov Smer nedostal na rozdiel od Orbána dosť hlasov na to, aby mohol (bez spolupráce s inými subjektmi) zmeniť ústavu. Ústavná väčšina bola v Maďarsku jeden z hlavných pilierov, ktoré kontroverzné zmeny po voľbách umožnili.

Druhý zásadný rozdiel spočíva v stave ekonomiky, ktorú obaja lídri preberajú a v celkovej spoločenskej situácií ako takej. Zatiaľ čo Orbána vyniesla k moci vlna nesúhlasu s politikou bývalej vlády, ktorá Maďarsko priviedla na pokraj hospodárskeho úpadku, na Slovensku má dlhodobá podpora Smeru iné dôvody. Aj keď boli voľby ovplyvnené korupčnými kauzami a aj Slovensko čelí hospodárskej kríze, reálna ekonomická situácia nie je taká dramatická.

Neobstojí ani porovnanie s prvou vládou Róberta Fica

Od Fica sa teda dá očakávať, že sa bude snažiť zmeniť status quo výhradne v duchu politických sľubov v tých najviditeľnejších oblastiach (zrušenie rovnej dane), ale nedotkne sa samotnej podstaty fungovania slovenskej ekonomiky a politiky. Nasvedčuje tomu aj jeho až netradične veľmi zmierlivý postoj, ktorým sa od volieb prezentuje – a to netradične aj voči médiám, s ktorými chce udržiavať korektné vzťahy.

Európski partneri preto tento krát zostávajú pokojní. Pri formovaní prvej vlády Róberta Fica (v rokoch 2006 – 2010) vyvolávali negatívne reakcie koaliční partneri s pochybnou povesťou, ktorých Fico prizval k participácií na vládnutí. Európa veľmi ťažko prežila vládne vzkriesenie Vladimíra Mečiara, ktorý svojho času spôsobil odklon Slovenska od Európskej únie, alebo Jána Slotu, ktorý má za hranicami Slovenska ten najhorší obraz.

Toto riziko po súčasných voľbách nehrozí. Fico poučený minulosťou a uvedomujúci si riziko jednofarebnej vlády partnerov v zahraničí uisťuje o tom, že vsadí na taktiku, ktorá sa mu v minulosti vo vzťahu k zahraničiu osvedčila – tradičných straníckych kandidátov na ministerské kreslá doplní v niektorých rezortov zvučnými expertmi bez politickej príslušnosti.

Navyše nízka intenzita reakcií, ktoré výsledky volieb (napriek ich spektakulárnemu výsledku) v zahraničí vyvolali, len dokazuje, že súčasnej Európe stále vládnu iné témy.