Ako sa zmenil svet financií od Nežnej revolúcie: Od bonov po investície do kryptomien

November je mesiacom, kedy si pripomíname Nežnú revolúciu – kľúčový moment, ktorý neovplyvnil len politickú scénu, ale aj každodenný život Slovákov, vrátane spôsobu, akým spravujeme a zhodnocujeme svoje financie. Za posledných 36 rokov prešiel slovenský finančný svet doslova revolúciou, od vkladných knižiek a tuzexových bonov až po kryptomeny a ETF fondy.

Investícia bol neznáy pojem

Analytička WOOD & Company Eva Sadovská sa vo svojej aktuálnej analýze pozrela na to, ako sa zmenilo spravovanie finančných prostriedkov na Slovensku a čo nás ešte stále brzdí pri investovaní.

Ako spomína, pred rokom 1989 bola ekonomika hotovostná, služby poskytovalo len niekoľko štátnych bánk a výplaty aj účty sa riešili v hotovosti. Výnimkou boli sporožírové účty, ktoré už vtedy umožňovali prvé bezhotovostné operácie ako inkaso či platby poistného. Takzvaná „doba cashu“ aj tak trvala ešte desaťročia po revolúcii.

Zásadným míľnikom bol rok 1989, keď Slovenská štátna sporiteľňa nainštalovala prvý bankomat. „To postupne otvorilo cestu k modernejším bankovým službám,“ pripomína Sadovská. Sporiace produkty ako vkladné knižky boli v tom čase jedným z mála spôsobov, ako si ľudia mohli vytvoriť finančnú rezervu. 

Vkladné knižky boli prakticky jediným ivestičným nástrojom, ktorý v tej dobe existoval. Boli časy, kedy vkladná knižka vedela ponúknuť výnos aj 15 %. Niekde tu by sme mohli hľadať dôvody, prečo Slováci dnes neradi investujú a ak už sa rozhodnú, stanú sa obeťou pyramíd a podvodov. Generácia baby boomers, ale aj generácia X či starší mileniáli jednoducho vyrástli vo svete, kedy jediným investičným produktom bola vkladná knižka. Mimochodom, vkladné knižky stále existujú, no banky ich neponúkajú. Posledná banka s tým skončila v roku 2020 a dnes sú lepšie spôsoby, ako uložiť peniaze.

Bony a klid

Zvláštnu kapitolu tvorili tuzexové bony, paralelná mena, ktorá umožňovala nákup nedostatkového tovaru. Bony boli na čiernom trhu cennejšie než oficiálne devízy a stali sa symbolom obdobia, kedy bolo cestovanie aj prístup k cudzej mene prísne regulované. Aj dovolenka v Juhoslávii bola výsadou a nie bežným zážitkom. Sadovská dodáva, že po revolúcii sa podmienky cestovania uvoľnili, no banky vtedy čelili obrovskému náporu občanov, ktorí chceli konečne slobodne nakupovať valuty.

Dnes je situácia neporovnateľná. Bežné účty sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov, využívame elektronické bankovníctvo, smartfóny a investovať môžeme do rôznorodých nástrojov, od podielových a realitných fondov cez akcie, zlato, až po ETF či kryptomeny. „Spred revolučného ‚ako uchrániť úspory‘ sa tak postupne stáva ‚ako zhodnotiť kapitál‘,“ vysvetľuje analytička.

Aj napriek širokým možnostiam investovania slovenské domácnosti stále držia veľkú časť svojich aktív v hotovosti alebo na bežných účtoch – až 45 %. Podľa Sadovskej investičné nástroje tvoria len štvrtinu všetkých aktív a za posledné desaťročie sa tento podiel menil len minimálne. Vo vyspelých ekonomikách je trend opačný, investície prevažujú nad hotovosťou a vkladmi.

Prečo Slováci neinvestujú ani dnes

Prečo teda Slováci neinvestujú viac? Sadovská hovorí o viacerých dôvodoch: „Brzdou môžu byť slabšie vedomosti Slovákov ohľadom investícií. Index investičnej gramotnosti dosiahol vlani hodnotu 94,4, čo bola najnižšia úroveň za posledné 4 roky.“ Ďalším faktorom je preferencia vlastného bývania – podľa Eurostatu býva vo vlastnej nehnuteľnosti takmer 94 % Slovákov, čo je druhý najvyšší podiel v EÚ. Mnohí tak namiesto diverzifikovaného investičného portfólia investujú najmä do nehnuteľností.

Otázky ako „od koho si nechať poradiť?“ alebo „ktorý produkt zvoliť?“ trápia nielen začiatočníkov. Tu prichádza do hry tzv. wealth manažment – služba určená najmä bonitnejším klientom, ktorá poskytuje komplexnú správu majetku na mieru. „Vyše 90 % kvalifikovaných investorov zo Slovenska sa pri výbere rozhoduje najmä podľa odporúčaní wealth manažéra,“ konštatuje Sadovská a dodáva, že práve táto forma správy financií naberá na Slovensku v posledných rokoch na sile.

Od dôb, keď ľudia stáli v radoch na bony a čakali mesiace na cestovné doložky, sa slovenský finančný trh posunul neuveriteľne ďaleko. No ako upozorňuje Eva Sadovská, potenciál zhodnocovania našich úspor stále nie je využitý naplno, a to ani tri desaťročia po revolúcii.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.