Na Slovensku po rokoch extrémne vysokej inflácie konečne dochádza k miernemu upokojeniu cien potravín, no očakávaný pokles sa zatiaľ nekoná – rast cien iba spomaľuje. Podľa čerstvej analýzy XTB z októbra 2025 sú dôvodom novozavedené dane a konsolidačné opatrenia vlády, ktoré brzdia prirodzený vývoj trhu smerom nadol.
Za typický vianočný nákup si však poriadne priplatíme. Hore šli nielen ryby, ale aj káva, čokoláda či vajcia. Naopak, domáce pečenie môže vyjsť o trochu lacnejšie vďaka nižším cenám cukru.
Zlacňovať sa nebude, zdražovanie spomalí
Po tom, čo inflácia potravín v rokoch 2022 a 2023 dosahovala až 30 %, sa v roku 2025 tempo rastu spomalilo na úroveň okolo 3,6 %. V porovnaní s okolitými krajinami ako Poľsko, Maďarsko či Česko, kde ceny stúpajú o viac ako 5 %, patrí Slovensko spolu s Rakúskom k regiónom s najmiernejším nárastom. Napriek tomu sa nákupná turistika do zahraničia zatiaľ neoplatí, pretože rozdiely nie sú výrazné a spotrebitelia sa zameriavajú skôr na online nákupy a akcie cez e-shopy.
„Nákupná turistika, národný šport Slovákov, sa v tomto období až tak neoplatí. V susedných krajinách rástli ceny podobne, ako u nás. Vyššie ceny totiž nie sú len vina politikov. Ceny potravín a najmä energií rastú na celom svete, nie sme jediní, komu potraviny zdražujú,“ priblížil analytik XTB Matej Bajzík.
Medzi hlavné dôvody, prečo sú potraviny stále drahé, patrí najmä vysoká cena energií, ktoré sú v Európe stále výrazne drahšie ako v USA, a to približne o polovicu. To zvyšuje výrobné aj logistické náklady. Druhým faktorom sú vládne zásahy. Od roku 2025 platí cukrová daň, zvýšená DPH z 19 na 23 % a nová transakčná daň. Aj keď majú tieto opatrenia za cieľ stabilizovať verejné financie, zároveň vytvárajú tlak na vyššie koncové ceny pre bežného spotrebiteľa.
Globálne trendy sa premietajú aj na slovenský trh. Podľa FAO Food Price Indexu svetové ceny základných potravín v roku 2025 mierne rastú. Vývoj komodít ako kakao, káva alebo pšenica tak ovplyvňuje aj domácich spotrebiteľov, často s oneskorením. Napriek tomu Bajzík predpokladá, že ceny potravín do konca roka narastú len minimálne. „Medziročne by mala byť inflácia okolo 3 %, ale medzimesačne len 0,3 percenta,“ predpovedá analytik.
Priplatíme si za kávu, čokoládu či vajcia
Čo sa týka konkrétnych produktov, najväčší medziročný cenový nárast zaznamenala mliečna čokoláda, ktorá stúpla o 41,7 %, najmä kvôli rastúcim cenám kakaa a novej „cukrovej dani“ na Slovensku. Slepačie vajcia zdraželi o 29 %, káva o 9,4 %. Naopak, niektoré základné potraviny zlacneli – cukor klesol o takmer 30 %, zemiaky o 10 %, olivový olej o 17,7 % a hladká múka o 6,5 %, čo súvisí s lepšou úrodou a poklesom cien na svetových burzách.
V predvianočnom období, ktoré je tradične náročné na rodinný rozpočet, stál nákup základných potravín na sviatočné pečenie a varenie v roku 2024 približne 49,62 €. V roku 2025 už cena vyskočila na 54,60 €, čo predstavuje nárast o 10 %. Pre rok 2026 sa očakáva ďalšie navýšenie na 56,43 €, teda o ďalších 3,1 % – to bude spolu až 13,5 % nárast oproti roku 2024.
Ako ukazuje tabuľka, najväčšie zdraženie prišlo pri rybích filetách, čokoláde na varenie a slepačích vajciach. Lacnejšie sú zemiaky, múka a cukor.
XTB Rok 2026 prinesie aj výraznejší cenový skok pri vybraných produktoch, najmä v dôsledku rozšírenia vyššej 23 % DPH na niektoré kategórie ako čokolády, džemy, zmrzlina či slané pochutiny. Aj keď by sa trh mal po tomto zvýšení stabilizovať, ceny sa výrazne neznížia – očakáva sa len spomalenie ich rastu. Celková inflácia by mala klesnúť na približne 3 %, no ďalší vývoj ovplyvní aj cena energií a kurz dolára.
Celkovo sa teda slovenský potravinový trh dostáva do fázy miernej stabilizácie. Výrazné zlacňovanie však zatiaľ nie je na obzore. Najviac pocítia zmeny domácnosti počas sviatkov, keďže spotrebný kôš na pečenie a varenie opäť mierne zdražie. Rovnako sa ukazuje, že politika zvyšovania daní má svoje následky nielen na verejné financie, ale aj na každodenný život bežných Slovákov.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.