Slovákov čaká mimoriadne drahé leto. Inflácia je jedna z najhorších v eurozóne

Slovensko sa v máji 2025 opäť ocitlo na nelichotivom treťom mieste v rámci eurozóny, čo sa týka medziročného rastu cien. Harmonizovaná inflácia u nás dosiahla 4,3 %, čo je viac než dvojnásobok priemeru eurozóny, ktorý sa pohybuje tesne pod hranicou dvoch percent. Takto výrazný cenový nárast zdieľajú so Slovenskom len Estónsko a Chorvátsko, kde inflácia napreduje podobným tempom.

Na vine je aj konsolidácia

Najviac Slováci pocítili zdražovanie pri bežných výdavkoch – najmä pri službách, jedle v reštauráciách a potravinách. Najvýraznejší cenový skok zaznamenali oleje, ovocie a nealkoholické nápoje. Napríklad voda s príchuťou či radler dnes vyjdú v priemere na 3,20 €, čo je medziročný nárast o 10,3 %. Naopak, mäso a zelenina medziročne mierne zlacneli.

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pre STVR vysvetľuje, že za rastom cien nestojí len vývoj na trhu, ale aj štátna politika: „Pretože konsolidačné opatrenia boli prijaté na strane príjmov štátu, to znamená vyššie dane, ktoré sa postupne pochopiteľne musia preniesť aj do konečnej ceny tovarov a služieb“ tvrdí. Konsolidácia verejných financií teda pomáha štátnemu rozpočtu, no zároveň vytvára tlak na peňaženky bežných ľudí.

„Na Slovensku máme piatu najvyššiu infláciu z krajín Európskej únie, a to predovšetkým v dôsledku rastu nepriamych daní a z dôvodu nárastu podnikových nákladov z titulu transakčnej dane, ktoré sú prenášané do koncových cien spotrebiteľov“ uvádza Tomáš Boháček, analytik 365.bank.

Slabá úroda, nové dane, vyššie náklady

Konsolidácia je však iba jednou premennou v zložitej inflačnej rovnici. Dôležitou zložkou rastúcich cien sú aj očakávané slabšie úrody. Napríklad družstvo Devio z Nitrianskeho regiónu, ktoré pestuje repku a hrach, hlási problém so zrážkami. „V regióne Nitra, kde pôsobíme, to bude o niečo horšie. Hlavný dôvod je ten, že od jesene 2024 sme mali výrazný deficit zrážok v porovnaní s minulým rokom“ uviedol pre STVR predseda družstva Igor Jakubička. Nedostatok dažďa sa tak čoskoro môže prejaviť aj v obchodoch – predovšetkým pri základných poľnohospodárskych produktoch.

Významnú položku v rodinných rozpočtoch stále predstavuje chlieb, ktorého cena sa v obchodoch opäť vyšplhala na úroveň z minulého roka. Podľa Milana Lapšanského, výkonného riaditeľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, sú na vine najmä mzdové náklady: „Dlhodobo rastie náš najpodstatnejší náklad, a to sú náklady na mzdy. Do budúcnosti sa zvýšeniu odbytových cien smerom na obchodné reťazce nevyhneme“ vysvetľuje. Pekárne tak balansujú medzi vyššími nákladmi a tlakom trhu, pričom konečný dôsledok opäť znášajú spotrebitelia.

Zvyšovanie cien potravín má domino efekt aj na ďalšie odvetvia. Služby ako hotely či reštaurácie síce profitujú zo zníženej DPH, no zároveň sa musia popasovať s drahšími vstupmi. Martin Novotný, generálny riaditeľ Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, poukazuje na ďalší faktor zdražovania: „Nad rámec toho nealkoholické nápoje rástli rýchlejšie, lebo nám pribudla daň zo sladených nápojov, čo tlačilo cenu zase hore“.

Rast cien by mohol spomaliť už čoskoro

Z analýzy 365.bank vyplýva, že tzv. „letný cenový kôš“, ktorý zahŕňa typické výdavky Slovákov počas leta, medziročne zdražel o 8,5 %. Najväčšími skokanmi sú červené melóny (+18,2 %), letné menu v reštaurácii (+16 %) či vstupy na kúpalisko a festivaly (obe +12,5 %). Naopak, jedinou položkou, ktorá zlacnela, bol benzín s poklesom o 4,5 % na 1,50 € za liter.

Slovensko tak podľa analytika Tomáša Boháčka čelí dynamickejšiemu rastu cien ako okolité krajiny. Kým v Poľsku a Maďarsku stúpol letný kôš len o 5,6 % a 5,7 %, a v Rakúsku len o 2,3 %, u nás je nárast najvýraznejší. „Spotrebitelia sa v lete 2025 budú musieť pripraviť na citeľne vyššie výdavky na typické sezónne tovary a služby“ upozorňuje Boháček.

Analytici sa však zhodujú, že v roku 2026 by sa tempo rastu cien mohlo spomaliť. Napriek tomu sa inflácia na Slovensku zrejme nepriblíži k dvojpercentnému cieľu Európskej únie. Letné obdobie tak bude opäť výzvou pre rodinné rozpočty, no rozumné plánovanie výdavkov môže pomôcť zmierniť jeho dopad.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.