Potraviny na Slovensku konečne zlacneli. Netešme sa, varujú odborníci

Slovensko v novembri zažilo opakovane najnižšiu úroveň inflácie za celý rok 2025, medziročná miera zdražovania sa ustálila na hodnote 3,7 percenta, rovnakú hodnotu zaznamenal Štatistický úrad aj v apríli a októbri, čo naznačuje určité spomalenie cenového rastu, no odborníci upozorňujú, že situácia nie je taká jednoduchá a radosť zo spomalenia je len dočasná.

Potraviny zlacneli vďaka každoročným akciám

Podľa analytičky Evy Sadovskej zo spoločnosti WOOD & Company medziročne najviac rástli ceny v doprave o 4,4 percenta, kde okrem drahších pohonných látok (1,5 %) zohrali rolu najmä vyššie ceny dopravných služieb: letecká doprava zdražela až o viac ako 40 %, čo výrazne prispelo k rastu nákladov v tejto oblasti, zároveň však podľa nej „ceny potravín ako takých dokonca medziročne klesli o 0,7 % stalo sa tak poprvýkrát za posledného 5,5 roka“, čo je síce pre spotrebiteľov pozitívna správa, ale nie je to výsledok systémového zlacňovania, skôr ide o vplyv sezónnych akcií, ako upozorňuje aj Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne, podľa ktorého „ceny potravín medzimesačne klesli (−0,1 % m/m), čo súviselo s predvianočnými zľavami“.

Zaujímavým trendom je vývoj cien nealkoholických nápojov, ktoré medziročne vzrástli až o 20 %, čo analytici pripisujú nielen vyššej spotrebe, ale najmä daňovým zmenám zavedeným v rámci konsolidácie verejných financií, k rastu cien taktiež prispela aj zvýšená DPH zavedená začiatkom roka, ako pripomína Kočiš, „tohtoročný rast cien je široko rozložený naprieč jednotlivými skupinami tovarov a služieb, pričom je čiastočne ovplyvnený zvýšenou sadzbou DPH“.

Štatistický úrad SR

Problémové energie

Zásadnú úlohu v ovplyvňovaní inflácie však zohrali aj energetické politiky. Vláda síce zaviedla cenové stropy, ktoré tlmili rast cien energií, no zároveň tým sťažovala fiškálnu konsolidáciu, ako upozorňuje Kočiš, „vláda zároveň schválila plán predĺženia cenových stropov na plyn a teplo pre väčšinu domácností (približne 90 %) až do roku 2026“, čo sa síce premietne do nižších účtov, ale zároveň vytvára riziko vyšších inflačných tlakov pri započítavaní týchto úľav do oficiálnych štatistík.

Vplyv inflácie sa prejavuje nielen v cenách, ale aj v tom, ako sa mení reálna hodnota našich peňazí, podľa Sadovskej „úroky na bankových účtoch a termínovaných vkladoch budú aj tento rok nižšie ako miera inflácie, čiže reálna hodnota peňazí v bankách bude klesať“, bežný občan tak z dlhodobého hľadiska prichádza o úspory, ak si ich necháva len na účtoch bez zhodnotenia.

Dobrá správa: mzdy rastú spolu s cenami

Napriek tomu prichádzajú aj pozitívne správy – reálne mzdy sa po dvoch náročných rokoch konečne zotavili, v roku 2024 vzrástli o 3,7 %, a podľa aktuálnych údajov z prvých troch kvartálov 2025 pokračujú v raste tempom 2,3 %, čo znamená, že obyvatelia si môžu dovoliť viac tovarov a služieb ako vlani, čo je dôležité najmä v kontexte rastúcich cien služieb, kde reštaurácie a hotely medziročne zdraželi o 9 %, ako pripomína Kočiš, „jadrové inflačné tlaky v podobe slušného rastu nominálnych miezd, ktorý je nad priemerom eurozóny, ostanú v ekonomike prítomné – tlmiť ich však postupne bude chladnúci trh práce“.

Výhľad na rok 2026 však zatiaľ nie je jednoznačný, analytici očakávajú, že inflácia sa bude pohybovať okolo úrovne 3,5 až 4 %, jej vývoj bude závisieť od cien energií, štátnej pomoci a vývoja na svetových trhoch, pričom riziká ako obchodné napätie či vojnové konflikty môžu tlačiť ceny ešte vyššie.

Ako odporúčajú odborníci, dlhodobým riešením pre ochranu úspor pred infláciou je investovanie – ako uvádza Sadovská, „drvivá väčšina skúsených investorov očakáva ročnú výnosnosť portfólia minimálne na úrovni 6 % p.a.“, čím by bolo možné porážať infláciu a zároveň zvyšovať reálnu hodnotu úspor.

Ivana Sladkovská

Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.