Ohrozuje umelá inteligencia aj vaše zamestnanie? Každý tretí Slovák je v ohrození

Prudký rozvoj umelej inteligencie

Výskum umelej inteligencie sa oddelil ako samostatná vedná disciplína už v roku 1956. Pravdepodobne ste sa aj vy už niekoľko rokov stretávali s umelou inteligenciou. Veľmi rozšírenými príkladmi sú hlasoví asistenti, ako Siri a Alexa, alebo personalizované odporúčania pri online nákupoch či výber príspevkov zobrazených na sociálnych sieťach.

Avšak do pozornosti bežných ľudí sa umelá inteligencia dostala až minulý rok. Kľúčovou udalosťou bolo spustenie ChatGPT v novembri 2022. Ide o prvý online nástroj s umelou inteligenciou, ktorý je voľne dostupný a jednoduchý na použitie.

Chatbot od spoločnosti OpenAI rýchlo získal popularitu. Zo začiatku išlo najmä o zábavu v zmysle „poďme sa rozprávať s počítačom.“ Ako sa však časom ukázalo, ChatGPT (a umelá inteligencia všeobecne) dokáže oveľa viac ako len odpovedať na jednoduché otázky.

Dnes už na internete nájdete množstvo nástrojov, ktoré využívajú umelú inteligenciu na rôzne účely – od úpravy fotografií cez tvorbu textov až po písanie kódu pre vývoj softvéru. Preto nie je prekvapením, že ľudia tieto nástroje začínajú vnímať skôr za konkurenciu než ako pomocníkov.

Je dôvod na obavy?

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) každý rok vydáva správu s názvom Employment Outlook. Táto správa hodnotí trendy na pracovnom trhu a poskytuje pohľad do budúcnosti z hľadiska zamestnanosti. Väčšina tohto dokumentu sa tento rok venovala práve umelej inteligencii, a ako naznačuje samotný podnadpis, je potrebné konať urgentne. „To, ako umelá inteligencia ovplyvní pracovné prostredie a či benefity prevážia riziká, bude závisieť od opatrení, ktoré zavedieme,“ uviedol generálny tajomník OECD, Mathias Cormann.

Z prieskumov OECD vyplýva, že zavedením umelej inteligencie do praxe sa vo väčšine odvetví nevyhneme. Dôležitý je spôsob, akým budeme nástroje ako ChatGPT využívať. Správa o zamestnanosti opakovane spomína nízky počet firiem, ktoré už stihli úplne zaviesť umelú inteligenciu do praxe. Preto zatiaľ nie je možné jednoznačne určiť, akým smerom nás používanie umelej inteligencie posunie.

Postrach vo forme automatizácie

V správe OECD sa spomína aj automatizácia v súvislosti s umelou inteligenciou. Tá predstavuje omnoho väčšie riziko pre zamestnancov v našej krajine. Dôvodom je, že automatizácia ohrozuje najmä pracovné pozície v oblasti výroby. Umelá inteligencia má väčšiu šancu nahradiť pracovné miesta v nevýrobných odvetviach, ako sú napríklad financie, právo a zdravotníctvo.

V krajinách OECD je vysoké riziko automatizácie pre priemerne 27 % zamestnancov. Slovensko v tomto rebríčku obsadilo druhú najhoršiu pozíciu s hodnotou 35,74 %. Predbehlo nás iba Maďarsko s 36,37 %. Naopak, najlepšie sa umiestnili Luxembursko (17,65 %) a Spojené Kráľovstvo (18,96 %).

Umelá inteligencia nemusí byť zlá

Súčasťou prieskumu OECD bola aj anketa zameraná na pocity spojené s nástupom umelej inteligencie. Zúčastnilo sa v nej 5 300 ľudí z 2 000 firiem. Výsledky ukázali, že v priemere 3 z 5 zamestnancov sa skutočne obávajú straty práce počas najbližších 10 rokov kvôli umelej inteligencii. Konkrétne ide o 57 % v oblasti výroby a 63 % v nevýrobných odvetviach.

Výskumníci sa však pýtali aj ľudí, ktorí už v zamestnaní aktívne využívajú umelú inteligenciu. 63 % z nich tvrdí, že vďaka týmto nástrojom si viac užívajú svoju prácu. Zlepšenie vo výkonnosti spomenulo až 80 % z opýtaných. 55 % zamestnancov využívajúcich umelú inteligenciu vníma pozitívny posun v oblasti mentálneho zdravia. Dobrý vplyv na fyzické zdravie hlási až 65 % pracovníkov vo výrobe (u pracovníkov mimo výroby je to 49 %). 

Z najnovších výskumov teda vyplýva, že umelá inteligencia pre nás na pracovnom trhu nemusí predstavovať konkurenciu. Dôležité je, aby sme sa ju naučili využívať vo svoj prospech. Tejto téme sa venuje aj najnovšia štúdia spoločnosti McKinsey. Podľa nej dokážeme vďaka umelej inteligencii automatizovať úlohy, ktoré dnes zaberajú 60 – 70 % času zamestnancov.

Aktuálna situácia teda nevyzerá tak, že by nás mala umelá inteligencia nahradiť. Namiesto toho nám poskytne viac času na zložitejšiu prácu, pri ktorej je ľudské rozmýšľanie nenahraditeľné. Výsledkom by mohlo byť zvýšenie ročného rastu produktivity globálnej ekonomiky o 0,2 – 3,3 percentuálneho bodu do roku 2040.

Zánik a vznik pracovných pozícií

V súvislosti s umelou inteligenciou sa často spomína aj zánik konkrétnych pracovných pozícií, napríklad:

• účtovníkov,
• právnikov,
• finančných analytikov,
• grafických dizajnérov,
• novinárov,
• programátorov.

Avšak, ako konštatuje profesor ekonómie z MIT, David Autor, 60 % pracovníkov v súčasnosti pôsobí v povolaniach, ktoré v roku 1940 neexistovali. To znamená, že umelá inteligencia môže síce nahradiť niektoré zamestnania, ale súčasne otvára dvere novým možnostiam, o ktorých dnes ešte nemáme ani tušenie.