Slováci narodení po roku 1988 sa musia pripraviť na nepríjemnú realitu – dôchodky v budúcnosti klesnú o štvrtinu, ak sa v súčasnom dôchodkovom systéme nič nezmení. Upozorňuje na to daňový a odvodový expert Jozef Mihál (Demokrati): „Dôchodky budú o 25 rokov o 25 % nižšie, ako dnes. A to bez akejkoľvek zmeny zákona”.
„Podraz“ na mladšiu generáciu
Celý problém spočíva v tom, že starším generáciám sa do odpracovaných rokov, teda rokov dôchodkového poistenia, započítava aj obdobie štúdia, ale len do roku 2004. To znamená, že ľudia, ktorí chodili na strednú a vysokú školu po roku 2004, budú mať výrazne menej rokov dôchodkového poistenia.
Aby bol problém zrejmý a uchopiteľný, Mihál uvádza konkrétny príklad dvoch žien, ktoré mali v zásade rovnaký život, len v inom časovom okne – pani Anny, narodenej v roku 1962, a pani Zuzany, narodenej v roku 1988. „Pani Anna získala 31 rokov dôchodkového poistenia ako zamestnankyňa, zarábala a platila odvody približne z priemernej mzdy”. V roku 2025 odišla do dôchodku vo veku 62 rokov a 4 mesiace a bol jej priznaný starobný dôchodok vo výške 861,10 €.
Pani Zuzana má podobný príbeh – tiež vychovala dve deti, pracovala 31 rokov a zarábala priemerne. „Pani Zuzana získa 31 rokov dôchodkového poistenia ako zamestnankyňa, zarábala a platila odvody približne z priemernej mzdy. Rovnako, ako pani Anna” No do dôchodku pôjde vo veku 65 rokov, a jej dôchodok bude len 638,40 €. Mihál k tomu uvádza: „Dôchodok pani Zuzany (ročník 1988) bude o 222,70 € nižší, ako dôchodok pani Anny (ročník 1962). Inými slovami, dôchodok pani Zuzany bude o 25 % nižší, ako dôchodok pani Anny”.
Rozdiel medzi oboma ženami nevznikol v ich výkonnosti, ale v tom, čo štát započítava do dôchodkového poistenia. „Pani Anne sa do obdobia dôchodkového poistenia započítalo 8 rokov štúdia na SŠ a VŠ... 6 rokov, kedy bola na materských a rodičovských dovolenkách... aj jeden rok, kedy bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce... Celkovo sa tak pri odchode do dôchodku pani Anne započítalo 46 rokov dôchodkového poistenia” Naproti tomu pani Zuzane sa započíta len zamestnanie a rodičovská dovolenka, čiže spolu 37 rokov. Štúdium a nezamestnanosť sa už neberú do úvahy.
Aký bude váš dôchodok? Vypočítajte si ho na kalkulačke
Menej rokov, nižší dôchodok
Mihál detailne rozoberá aj spôsob výpočtu dôchodkov a uvádza konkrétne osobné mzdové body, ktoré tvoria základ pre výpočet penzie. V prípade pani Zuzany je výsledný dôchodok nižší nielen pre kratšie započítané obdobie, ale aj pre nižšiu hodnotu tzv. POMB (priemerného osobného mzdového bodu).
Táto situácia nie je len číselným problémom, ale systémovým varovaním, ktoré Mihál otvorene pomenúva. „Cieľom tohto statusu nie je rozpútať medzigeneračnú vojnu, a už vôbec nie útočiť na súčasných dôchodcov. Zaslúžia si slušný dôchodok – rovnako ako dnes pracujúci, zamestnanci, či podnikatelia si zaslúžia slušnú odmenu za svoju prácu. A všetci si zaslúžime ako slušní ľudia žiť v dobre a slušne spravovanom štáte, našej Slovenskej republike”.
Mihál upozorňuje na naliehavú potrebu zmeniť dôchodkový systém na Slovensku. Zmeny, ktoré ministerstvo v súčasnosti chystá, v budúcnosti nič nevyriešia. Hoci minister práce Erik Tomáš chce upraviť podmienky dôchodku pre ženy i otcov, ktorí strávili roky na materskej či rodičovskej dovolenke, zmeny sa budú týkať len starších generácií.
Mileniáli, teda ľudia narodení v 80. rokoch, už budú mať finančnú situáciu omnoho ťažšiu. Pomyselný olej do ohňa ešte prileje odchod do dôchodku generáce tzv. Husákových detí. Dnešní päťdesiatnici (alebo generácia X) pôjde do dôchodku v čase, kedy bude do priebežného dôchodkového systému prispievať neporovnateľne menej ľudí, ako je tomu dnes.
Ako upozornil prognostik SAV Vladimír Baláž, O 20 rokov bude Slovensko v podobnej demografickej situácii, v akej je dnes Japonsko. To už roky bojuje s nízkou pôrodnosťou a dôchodkový systém je u nich nastavený tak, že dôchodok pokrýva len približne tretinu príjmu zo zamestnania a ľudia tam bežne pracujú aj po sedemdesiatke. Pre porovnanie, Slováci odchádzajú do dôchodku v 64 rokoch a dôchodok predstavuje asi 50 % toho, čo zarobili v práci.
Ak sa systém nezmení a jednotlivci sa nepripravia, čaká mladších ľudí budúcnosť, v ktorej dôchodok nebude postačovať na dôstojný život. Mihál výstižne dodáva: „Bližšie vysvetlenie pre toho, koho to naozaj zaujíma, je schopný čítať dlhší text a rozmýšľať v súvislostiach. Ak medzi takých nepatríte, tu skončite a napíšte riadne naštvaný komentár. Alebo nechajte tak”.
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.