Zdroj: Shutterstock
Väčšina Slovákov si dôchodok predstavuje ako oddych v starobe, radosť v snúčatami a leňošenie na pláži. Dôchodok však nie je Karibik, ale náhrada príjmu z práce. A hoci si väčšina Slovákov želá v starobe dostatok peňazí a ideálne aj skorší odchod do penzie, prieskumy spoločnosti PARTNERS odhalili znepokojivý paradox – túžby sú veľké, ale reálny plán, ako ich dosiahnuť, má len málokto.
„Slováci si celkom jasne hovoria, že dôchodok nechcú len prežívať, ale chcú ho aj reálne žiť. Často to vnímajú ako budúce obdobie radosti, no zároveň len málokto má konkrétny plán, ako na to,“ upozorňuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus, ktorá prieskumy realizovala. Zároveň upozorňuje, že viac než polovica (54 %) považuje lepší dôchodok za jednu zo svojich najväčších životných priorít. Dôchodok však tvorí len asi polovicu príjmu, pričom na pohodlný život by sme potrebovali aspoň 80 %.
Čo sa skrýva za slovom „dôchodok“ z ekonomického pohľadu? Podľa docenta Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied „z ekonomického pohľadu dôchodok nie je nič iné ako náhrada mzdy. Ide o tú časť príjmu v starobe, ktorá by mala aspoň sčasti zachovať životný štandard, na aký sme boli zvyknutí v produktívnom veku. Na Slovensku je náhrada príjmu na dôchodku približne 52 % z hrubej mzdy.“ Inými slovami, ak niekto celý život zarábal 1 000 eur mesačne, na dôchodku môže počítať len s 500 eurami.
Takéto zníženie príjmu môže výrazne ovplyvniť kvalitu života, najmä u ľudí s nižším zárobkom či žien, ktoré častejšie prerušujú kariéru kvôli starostlivosti o deti a zároveň sa dožívajú vyššieho veku. Problémy však zďaleka nekončia pri individuálnych príbehoch. Vladimír Baláž varuje, že „ročníky narodené v 70. rokoch – známe ‚Husákove deti‘ – sa blížia k dôchodkovému veku, lenže mladých prichádza na trh práce čoraz menej. Aj keď Sociálna poisťovňa dôchodky vyplácať neprestane, tlak na jej rozpočet bude obrovský a miera náhrady môže v budúcnosti klesnúť dokonca k 35 – 40 %“.
Pre porovnanie, takéto náhrady príjmu majú dnes v prestarnutom Japonsku, kde ľudia bežne pracujú až do veku 75 rokov. „Japonsko je dnes tam, kde bude Slovensko o takých 20 rokov,“ dopĺňa Baláž.
Maroš Ovčarik, finančný analytik z PARTNERS Investments, túto realitu ilustruje veľmi konkrétne: „Znamená to, že pri nástupe do dôchodku by nám dnes mesačne chýbalo približne 700 eur, ak si chceme udržať podobný životný štandard ako počas práce. Je to poriadna medzera a treba si uvedomiť, že štátna penzia býva len základ, často postačí iba na prežitie. Na pohodlný dôchodok je potrebné myslieť už oveľa skôr“.
Práve preto Ovčarik odporúča riadiť sa pravidlom dôchodkového 3D – desať percent, dlhodobo, diverzifikovať. V praxi to znamená: „V ideálnom prípade si mesačne odložte aspoň desatinu príjmu do dôchodkových a investičných produktov. Čím skôr začnete, tým menšia suma vám postačí na zaujímavý výsledok,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že „čas je pri investovaní najlepší spojenec – peniaze sa stihnú zhodnotiť a zvládnu prípadné výkyvy. Ak si začnete odkladať v tridsiatke alebo skôr, máte náskok pred tými, ktorí sa prebudia až v štyridsiatke.“ Tretím kľúčom je diverzifikácia – teda nespoliehať sa len na jeden zdroj: „Rozložte riziko: využite aj III. pilier, podielové fondy, ETF, sporenie v banke, životné poistenie so sporením. V kombinácii dokážu vytvoriť solídnu rezervu“.
Na záver Ovčarik radí prakticky – využiť všetky dostupné piliere: štátny (I.), povinný kapitalizačný (II.), aj dobrovoľný (III.) doplnený o vlastné investície: „Aj malé sumy – napríklad 30 eur mesačne – môžu po dlhých rokoch znamenať stovky eur navyše k mesačnému dôchodku“.
Dôchodok teda nie je len vzdialený cieľ – je to budúci príjem, o ktorý sa treba postarať dnes, teda čím skôr, tým lepšie.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
