Rodičia sú povinní platiť výživné aj dospelým deťom

Formy poskytovania výživného

K rodičovstvu sa nevyplatí pristupovať ľahkovážne.

Z právneho hľadiska je rodičovstvo obrovským záväzkom, ktorý sa v majetkovej sfére rodiča prejavuje stanovením tzv. vyživovacej povinnosti. Výživné pritom môžete dieťaťu poskytovať dvoma spôsobmi. Prvou (a preferovanou) možnosťou je, že sa o dieťa osobne staráte a každodenne plníte jeho potreby.

Druhá možnosť je známa najmä otcom, ktorí s matkami dieťaťa z rôznych dôvodov nežijú; títo plnia svoju vyživovaciu povinnosť formou mesačných peňažných splátok, ktoré sú do plnoletosti dieťaťa hradené k rukám matky dieťaťa. Len pre úplnosť dodajme, že v praxi samozrejme môže byť situácia aj opačná a o dieťa sa osobne stará otec – v takom prípade povinnosť poskytovania výživného zaťažuje matku dieťaťa.

Pre upresnenie je ďalej dôležité podotknúť, že za rodičov dieťaťa sa pre účely platenia výživného považujú osoby, ktoré sú ako rodičia zapísané v rodnom liste dieťaťa – ak sa teda aj všeobecne vie, že otcom dieťaťa je niekto iný, ako tzv. papierový otec, výživné musí platiť ten muž, ktorého ako otca eviduje matrika.

Aj vyživovacia povinnosť má hranice: problém tzv. večných študentov

Povinnosť platenia výživného trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Tento okamih teda môže výnimočne nastať aj skôr, než osemnástymi narodeninami dieťaťa.

V dnešnej dobe je však pravidlom, že vyživovacia povinnosť zanikne až nástupom do prvého zamestnania po absolvovaní vysokej školy. V súvislosti s vysokoškolským štúdiom sa však už aj judikatúra súdov zhodla na tom, že tzv. veční študenti nárok na výživné mať nebudú.

Pôjde zväčša o jedincov, ktorí vysoké školy neustále menia alebo im plnenie školských povinností trvá neprimerane dlho; môže však ísť aj o vzorných študentov, ktorí sa rozhodnú v štúdiu pokračovať aj po absolutóriu (napr. formou doktorandského štúdia). Rozhodovacia prax vyšších súdov sa utvrdila v tom, že je potrebné odlišovať sústavnú prípravu pre výkon povolania (ktorej ukončením vyživovacia povinnosť rodiča väčšinou zaniká) a dosiahnutie schopností získať výhodnejšiu pracovnú pozíciu (ktoré nárok na výživné nezakladá).

Vyživovacia povinnosť sa však môže aj po ukončení štúdia prakticky hocikedy počas života dieťaťa obnoviť, a to napríklad vtedy, keď dieťa nebude v dospelosti kvôli úrazu či chorobe schopné pracovať. V takom prípade musia opäť nastúpiť rodičia. 

Spory sa vedú najmä o výšku výživného

Väčšina rodičov viac či menej počíta s tým, že ak sa o dieťa osobne nestará, musí ho podporovať aspoň finančne. Kameňom úrazu však býva výška čiastky, ktorú sú rodičia ochotní platiť. Z času na čas sa objavia snahy uzákoniť výšku výživného ako konkrétny podiel z príjmu rodiča.

V susednej Českej republike sú napríklad v praxi k dispozícii orientačné tabuľky, ktoré určujú výživné ako percentuálne podiely z príjmu rodiča podľa veku dieťaťa; len pre ilustráciu uveďme, že výživné pre dieťa do 5 rokov veku by podľa nich malo činiť priemerne 12 až 13 % z príjmu povinného rodiča. Z právneho hľadiska však tabuľky nie sú ani v Česku, ani na Slovensku záväzné. Slovenskí sudcovia sa pri určovaní výšky výživného povinne riadia dvoma kritériami:

• 1) výška výživného musí byť určená podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodiča tak, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodiča (inými slovami musí byť životná úroveň dieťaťa minimálne rovnaká, ako životná úroveň rodiča),
• 2) bez ohľadu na prvé kritérium musí povinný rodič platiť aspoň vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime; momentálne teda musí platiť aspoň 27,126 EUR.

Najjednoduchšie je určenie výšky výživného pri rodičoch, ktorí sú klasickými zamestnancami. Súd väčšinou postupuje tak, že výživné vypočíta z ich priemerného mesačného zárobku. Ak rodič podniká, musí výšku príjmov pred súdom preukazovať zložitejšie; súdy zaujímajú najmä kópie daňových priznaní. Ak podnikateľ súdu riadne nepredloží podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, vychádza sa z toho, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Pre úplnosť dodajme, že ak to majetkové pomery rodiča dovoľujú, môže súd určiť výživné aj v takej výške, ktorá dovoľuje tvorbu úspor pre dieťa. Prostriedky určené na úspory sa odkladajú na osobitný účet maloletého dieťaťa a nakladanie s nimi je možné len so súhlasom súdu.

Hypotéky či iné dlhy Vás pred platením spravidla nezachránia

Pri určovaní výšky výživného vždy platí, že najdôležitejšie je blaho a záujem dieťaťa. Výživné má teda prednosť prakticky pred akýmikoľvek vašimi výdavkami. Súd nebude brať do úvahy predovšetkým také náklady, ktoré nie je nutné vynaložiť; relevantné bývajú zväčša len náklady na stravu a bývanie. Neobstoja však výdavky, ktoré vynakladáte na úkor vášho dieťaťa kvôli zvýšeniu vášho komfortu. Ak by ste napríklad neplatili na dieťa dostatočne vysokú čiastku len preto, aby ste si namiesto verejnej dopravy mohli dovoliť osobný automobil, máte smolu. Neprihliada sa ani na rôzne úvery či pôžičky – problematické sú najmä tie, ktoré ste čerpali tzv. na zábavu (pôžičky na dovolenku, na lepšie auto apod.).