Sociálna poisťovňa (SP) uzatvorila minulý rok s deficitom takmer tri miliardy eur, konkrétne 2,75 miliardy, píše STVR. Štát tak bude musieť aj tento rok pokryť stratu z vlastných zdrojov, čo vyvoláva obavy o dlhodobú udržateľnosť systému.
Čo to v praxi znamená? Že štát nemá dosť peňazí na vyplácanie dôchodkov a dávok pre milióny Slovákov. Do systému ľudia neodvedú dosť peňazí na to, aby sa dal udržateľne financovať. V roku 2025 síce stúpli odvody, no zároveň stúpli aj dôchodky a výška dávok, najmä v súvislosti so zvýšením životného mimina. Navyše, štát má v pláne minúť v roku 2025 na výplatu trinástych dôchodkov rekordkých 900 miliónov eur. Existujú preto oprávnené otázky, z čoho to Sociálna poisťovňa mieni financovať.
Dôchodky a dávky štát vyplatí, ale...
Poisťovňa naďalej uisťuje, že vyplácanie dôchodkov a dávok nebude ohrozené, no alarmujúci stav verejných financií vyvoláva otázky o budúcnosti.
Hlavnými problémami, ktoré podľa odborníkov prispievajú k deficitom SP, sú zavedenie plných trinástych dôchodkov, odvody do druhého piliera a mimoriadne valorizácie dôchodkov. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že súčasný stav je len začiatkom problémov. Starnutie populácie spôsobí ešte väčší tlak na financovanie dôchodkového systému. „Očakávame, že do desiatich rokov sa deficity Sociálnej poisťovne zvýšia o ďalšiu miliardu eur ročne,“ uviedol Šuster.
Ministerstvo práce prichádza s plánmi, ktoré by mali pomôcť znížiť deficit SP. Medzi ne patrí zrušenie rodičovského dôchodku, čo by malo ušetriť 300 miliónov eur ročne, a sprísnenie podmienok pre predčasné dôchodky, kde sa očakáva úspora ďalších 400 miliónov eur.
Okrem toho sa plánujú opatrenia na zníženie nákladov spojených s práceneschopnosťou. „Ak by sme skrátili priemernú dĺžku PN o šesť dní, mohli by sme ušetriť 100 miliónov eur ročne,“ dodal minister Tomáš.
Cesta do Grécka
Odborníci už dlhšie upozorňujú na to, že Sociálna poisťovňa má privysoké výdavky na dôchodky. Už vlani upozorňovali, že štát nielenže nemá peniaze na vyplatenie trinástych dôchodkov, ale nemá ani na tie dvanáste. Neznamená to že dôchodky sú nizke, práve naopak. Problémom je, že drvivá väčšina slovenských dôchodcov sa spolieha len na dôchodky od štátu. Demografia je neúprosná a na jedného dôchodcu pripadá čoraz menej ekonomicky aktívnych ľudí.
Dáta bez pátosu hovoria o tzv. „gréckej ceste“, po ktorej sa Slovensko vydalo. Grécko počas krízy v roku 2010 doplatilo na to, že vyplácalo priveľa peňazí na dôchodkoch a sociálnych dávkach, čo vytvorilo „sekeru“ a sanovať to musela celá EÚ. Slovenskí analytici pripisujú vinu za tento stav predchádzajúcej, ale aj súčasnej vláde, ktorá iba priliala olej do ohňa.
„Tento rok (2024, pozn. red.) za 12 mesiacov minieme spolu s 13. dôchodkom takmer €13 miliárd. Predčasné dôchodky pre priemerne 40-tisíc “seniorov” budú stáť pol miliardy eur. V roku 2022 stáli predčasné dôchodky €90 miliónov spolu za 12 mesiacov. To sme teraz minuli v júli a v auguste pri ich priemernej výške €750. To je drahá hračka Milana Krajniaka, Eduarda Hegera a Igora Matoviča, so súhlasom všetkých ostatných vo vtedajšej vláde. Hlas a Erik Tomáš teraz pridali vlajkovú loď: 13. dôchodky,“ vyrátali vtedy analytici.
Konsolidácia gde?
Rozpočet Sociálnej poisťovne je len čiastkovým finančným problémom, ktorý štát má. Slovensko celkovo čelí vyšším výdavkom a slabším príjmom, čo tlačí na rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že deficit v roku 2025 dosiahne 4,9 % HDP – o 150 miliónov eur viac, než plánovala vláda. Hlavnými dôvodmi sú plošné energodotácie, ktoré nahradili pôvodne adresnú pomoc, a negatívny ekonomický vývoj.
Energodotácie, ktoré majú štát stáť až 400 miliónov eur namiesto plánovaných 100 miliónov, spolu so zníženými príjmami z daní a odvodov, zvyšujú tlak na verejné financie. Rezerva na makroekonomické riziká už tieto výpadky nezachráni.
Deficit neklesne ani v ďalších rokoch – v rokoch 2026 a 2027 môže dosiahnuť až 5 % HDP. S týmto tempom by verejný dlh mohol narásť zo súčasných 59,2 % HDP na 65 % HDP do roku 2027.
Podľa RRZ je nevyhnutné šetriť a konsolidovať verejné financie už do roku 2026, nie to odkladať. Na dosiahnutie rozpočtového cieľa (3 % HDP) bude potrebné nájsť úspory vo výške 3,1 miliardy eur. Predseda RRZ Ján Tóth varuje: “Čím dlhšie budeme čakať, tým ťažšie to bude. Politický cyklus ani globálne riziká nám nebudú hrať do kariet.”
Ivana Sladkovská
Šéfredaktorka portálu Peniaze.sk. Venuje sa najmä servisným ekonomickým témam štátnych dávok, dôchodkov a sociálnych výhod. Ďalšie články autora.