Podanie daňového priznania upravuje zákon. Základným kritériom je výška celkových zdaniteľných príjmov, ktoré daňovník v priebehu roka dosiahol. Ak príjmy presiahli sumu 2 876,90 eura, povinnosť podať daňové priznanie vzniká automaticky, bez ohľadu na to, či ide o príjem zo zamestnania, podnikania alebo kombináciu viacerých zdrojov. Tvrdí firma NeoTax.
Do tejto hranice sa započítavajú všetky zdaniteľné príjmy, teda mzda zo zamestnania, príjem z dohôd, príjmy z podnikania či zo zahraničia. Zákon nerozlišuje, či ide o hlavný alebo vedľajší príjem. Rozhodujúci je súčet zdaniteľných príjmov za celý rok. Výnimkou sú príjmy, z ktorých už bola daň vybraná zrážkou, ako napríklad peňažné výhry alebo niektoré autorské honoráre.
Povinnosť podať daňové priznanie vzniká aj v prípade, že daňovník síce hranicu príjmu nepresiahol, no vykázal daňovú stratu. Typickým príkladom sú začínajúci podnikatelia, ktorým sa v prvom roku nepodarilo pokryť náklady príjmami. Tretím dôvodom je výzva správcu dane, ktorá má prednosť pred všetkými ostatnými podmienkami.
Kedy sa daňové priznanie nepodáva
Nie každý, kto mal v roku 2025 príjem, musí automaticky podávať daňové priznanie. Ak celkové zdaniteľné príjmy nepresiahli hranicu 2 876,90 eura a daňovník zároveň nevykázal daňovú stratu, zákon mu túto povinnosť neukladá. Typickým príkladom sú brigádnici alebo ľudia s krátkodobým príjmom.
Daňové priznanie nemusí podať ani zamestnanec, ktorý mal príjem vyšší než zákonný limit, ak požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. V takom prípade zamestnávateľ preberá zodpovednosť za vysporiadanie dane a daňovník už priznanie nepodáva sám.
Osobitnú skupinu tvoria príjmy oslobodené od dane. Patrí sem napríklad rodičovský príspevok, podpora v nezamestnanosti či príjem z predaja nehnuteľnosti, ak ju daňovník vlastnil viac ako päť rokov. Ak mal daňovník v roku 2025 výlučne takéto príjmy, povinnosť podať daňové priznanie mu nevzniká.
Praktické situácie z reálneho života
Zamestnankyňa, ktorá v roku 2025 dosiahla príjem výrazne nad hranicou zákonného limitu, musí daňové priznanie podať alebo požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie. Rozhodnutie závisí od toho, či mala len jedného zamestnávateľa a či spĺňa podmienky na zúčtovanie prostredníctvom firmy.
Naopak, podnikateľ, ktorý dosiahol nízky príjem, no jeho výdavky boli vyššie a vznikla mu daňová strata, musí daňové priznanie podať bez ohľadu na výšku príjmu. Zákon totiž viaže povinnosť nie len na príjem, ale aj na výsledok hospodárenia.
Zaujímavé sú aj situácie dôchodcov či nezamestnaných. Ak dôchodca dosiahne len príležitostný príjem do 500 eur a zároveň predá nehnuteľnosť po viac ako piatich rokoch vlastníctva, daňové priznanie podávať nemusí. Ak však nezamestnaný prenajíma byt a jeho príjem po odpočítaní oslobodenia presiahne zákonný limit, povinnosť podať priznanie mu vzniká, aj keď poberal dávky zo štátneho systému.
Kedy sa oplatí podať priznanie dobrovoľne
Dobrovoľné podanie daňového priznania môže byť pre mnohých finančne výhodné. Najčastejšie ide o študentov pracujúcich na dohodu, ktorým zamestnávateľ počas roka strhával preddavky na daň. Ak ich celkový príjem nepresiahol nezdaniteľnú časť základu dane, môžu si daňové preddavky nechať vrátiť.
Podobná situácia nastáva u dôchodcov, ktorí si privyrábali popri poberaní dôchodku. Ak ich príjem nepresiahol hranicu nezdaniteľnej časti a zamestnávateľ im odvádzal preddavky na daň, dobrovoľné priznanie im umožní získať peniaze späť.
Dobrovoľné priznanie sa oplatí aj zamestnancom, ktorí časť roka pracovali a časť roka poberali sociálne dávky. V takýchto prípadoch môže vzniknúť preplatok, ktorý bez podania priznania zostane štátu.
Online daňové priznanie
Výpočet výslednej daňovej povinnosti nemusí byť zložitý ani časovo náročný. Moderné online nástroje umožňujú daňovníkom zadať základné údaje o príjmoch a výdavkoch a okamžite vidieť, či im vychádza preplatok alebo nedoplatok na dani.
Takýto prehľad je užitočný najmä pre tých, ktorí zvažujú dobrovoľné podanie daňového priznania. Vďaka rýchlej orientácii v číslach sa môžu rozhodnúť, či sa im podanie priznania oplatí alebo nie.
Včasné preverenie daňovej situácie zároveň znižuje riziko chýb, sankcií a stresu na konci daňového obdobia. Pre mnohých daňovníkov môže ísť o rozdiel medzi povinnosťou zaplatiť a možnosťou získať peniaze späť.
Miroslav Homola
Redaktor Peniaze.sk, venuje sa dôchodkom, sociálnym dávkam a rodinným financiám. Ďalšie články autora.