Zdroj: Shutterstock
Letná dovolenková sezóna prináša nezvyčajný ekonomický fenomén v slovenskom zdravotníctve – prudký nárast výdavkov domácností na antibiotiká. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) upozorňuje na alarmujúci trend, keď si poistenci ešte pred odchodom na dovolenku vo veľkom obstarávajú antibiotiká na vlastnú žiadosť a z vlastného vrecka, pričom za tým nie je žiadna medicínska indikácia.
Podľa údajov VšZP išlo v roku 2024 o masový nárast receptov na antibiotikum azitromycín – známe ako trojdňové antibiotikum – kde sa počet balení vydaných formou samoplatby vyšplhal z marcových 446 kusov až na rekordných 5 522 v máji. V júni a júli čísla zostali podobne vysoké (4 770 a 4 927 balení), pričom v auguste klesli na 704, čo jasne signalizuje predsezónne zásobovanie. Keďže ide o lieky hradené v plnej sume pacientmi, ide aj o významný finančný objem – v prípade priemernej ceny balenia okolo 8 až 10 eur sa len v máji mohlo jednorazovo minúť cez 50-tisíc eur z domácich rozpočtov.
„Z týchto čísiel je zrejmé, že ide o zabezpečenie si antibiotík pred dovolenkovou sezónou. Nárast zo 446 receptov v marci na viac ako 5 500 v máji predstavuje viac ako dvanásťnásobný skok, ktorý nemožno vysvetliť bežnou sezónnosťou ochorení,“ uviedol generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.
Z ekonomického hľadiska ide o neefektívne a potenciálne rizikové využitie zdravotníckych zdrojov. Hoci výdavky znášajú jednotlivci, dôsledky nadmerného a neodborného užívania antibiotík môžu viesť k dlhodobému nárastu nákladov pre celý zdravotný systém. Vyšší výskyt antibiotickej rezistencie znamená dlhšie a nákladnejšie hospitalizácie, potrebu drahších druhov liekov a zaťaženie verejného zdravotníctva v boji proti infekciám, ktoré boli kedysi ľahko liečiteľné.
Antibiotiká už zachránili milióny životov, no ich nadužívanie prináša viac škody, ako osohu. MUDr. Lucia Vitárius, riaditeľka sekcie zdravotných činností VšZP, vysvetľuje, že „takáto samoliečba antibiotikami nielen že neprináša liečebný efekt, ale naopak môže poškodiť črevnú mikroflóru a prispieť k rozvoju antibiotickej rezistencie, čo je jeden z vážnych globálnych zdravotných problémov súčasnosti“. Pripomína tiež, že infekcie horných dýchacích ciest, ktoré si poistenci najčastejšie liečia na vlastnú päsť, sú vo väčšine prípadov vírusového pôvodu a antibiotiká pri nich neúčinkujú.
Ekonomická stránka problému tak nespočíva len v súkromných výdavkoch domácností, ale aj v dopadoch na verejné zdravie a rastúcich nákladoch do budúcna. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zomiera v Európe každý rok viac než 35-tisíc ľudí na infekcie spôsobené baktériami odolnými voči antibiotikám. Dôsledky antibiotickej rezistencie sa postupne premietajú do vyšších výdavkov zdravotných poisťovní, predĺžených pracovných neschopností a zníženej produktivity populácie.
VšZP preto nabáda poistencov, aby si lieky nezaobstarávali na vlastnú päsť a pred každým predpisom antibiotika absolvovali konzultáciu s lekárom. Analýza zároveň rozlišuje medzi oprávneným predpisovaním antibiotík v lete – napríklad pri zvýšenom výskyte kožných infekcií, borelióze alebo infekciách močových ciest – a problémovým samoplatcovským nákupom bez diagnózy. Kým pri letných diagnózach ide o prirodzený a lekársky indikovaný nárast, v prípade preventívneho zásobovania je problém ekonomický, systémový aj verejnozdravotný.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
