Zdroj: Reprofoto: Facebok/Ladislav Kamenický - Minister Financií SR
Konsolidácia je v plnom prúde, Slováci cítia jej účinky v reštauráciách, na výplatách cez daňový bonus na dieťa, či na nákupoch. Uťahovanie opaskov však neprináša želaný efekt a minister financií Ladislav Kamenický už hovorí o novom konsolidačnom balíčku. Ten by sa však mal zamerať skôr na škrty a nie nové dane.
„Budem sa snažiť, aby bola konsolidácia na strane výdavkov. Myslím si, že daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť,“ zdôraznil minister v priebehu konferencie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, cituje ho denník Pravda. Nový balík by mal priniesť rozpočtu až 850 miliónov eur navyše, čo je približne suma, akú štát vynakladá na trináste dôchodky. Ako však podotýka Denník N, nemusí to stačiť, podľa rozpočtovej rady by sme potrebovali balík aspoň za 1,85 miliardy eur.
Vláda pravdepodobne tento rok predstaví nový konsolidačný balík v hodnote 800 až 850 miliónov eur. Minister financií Ladislav Kamenický v utorok potvrdil, že Slovensko vstupuje do tretej fázy konsolidácie verejných financií, pričom cieľom je znížiť deficit na úroveň troch percent HDP do roku 2027. Kamenický zároveň priznáva, že v nasledujúcich rokoch bude potrebné do štátneho rozpočtu naliať ďalších 2,8 miliardy eur.
Hoci minister deklaruje, že škrty sa budú týkať najmä výdavkovej strany rozpočtu a nové dane nie sú prioritou, nie je celkom jasné, aké opatrenia plánuje. Minister sa k nim bližšie nevyjadril. Koalícia navyše čelí vnútorným problémom a nie je isté, či si udrží v parlamente väčšinu. Ak sa politická situácia nevyrieši, môže dôjsť k predčasným voľbám, čo by mohlo zásadne ovplyvniť celý plán ozdravenia verejných financií.
Že bola konsolidácia nevyhnutná, na tom sa zhodli odborníci, koalícia aj opozícia. Spôsob, akým štát konsolidáciu vykonáva, je však prinajmenšom otázny. Ministerstvo financií síce rátalo s príjmami na úrovni 2,7 miliardy eur, no zároveň vytvorilo miliardovú rezervu. Tá sa však už medzičasom minula, takže priestor na dodatočné výdavky je značne obmedzený.
Problémom je nečakaný výdavok vo forme energopomoci. Pôvodne bolo na tento účel vyčlenených 100 miliónov eur pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Napokon však kabinet Roberta Fica rozhodol o plošnej dotácii pre všetky domácnosti, čo znamená, že táto položka zaťaží štátny rozpočet sumou 372 miliónov eur.
Ďalšie kalkulačky
Prvé kroky k ozdraveniu verejných financií boli urobené už koncom roka 2023. Vláda zaviedla nové dane, napríklad odvod pre rafinérie či upravenú bankovú daň. Súčasťou opatrení bolo aj zvýšenie zdravotných odvodov a zníženie príspevkov do druhého dôchodkového piliera. Tento balík mal hodnotu približne dve miliardy eur. Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňovali, že mnohé opatrenia sú len dočasné a neriešia dlhodobú udržateľnosť rozpočtu.
Druhá fáza konsolidácie, ktorá sa spustila v roku 2025, priniesla zásadnejšie kroky. Vláda schválila zvýšenie DPH zo súčasných 20 na 23 percent, zvýšenie firemných daní a zavedenie transakčnej dane. Tá podľa výpočtov INESS v praxi zvyšuje daň z príjmov právnických osôb až na 27,3 percenta, čím Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením v EÚ.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje, že vláda zrejme nesplní ani svoje cieľové čísla. Ministerstvo financií očakáva, že v roku 2025 sa deficit verejných financií dostane na 4,72 percenta HDP, no analytici predpokladajú, že skutočný deficit bude skôr na úrovni 4,9 percenta, čo predstavuje sumu až 6,75 miliardy eur.
Ďalšie kalkulačky
Jedným z možných riešení konsolidácie je šetrenie na výdavkoch štátnej správy, čo by štátu ročne ušetrilo až tri miliardy eur. Hoci sa minister zastrája, že nové dane už nechce, vôbec to nemusí platiť. Slováci sa tak môžu dočkať napríklad dane z hazardu, ktorá by zasiahla stávkové spoločnosti. Slovák v priemere minie až 500 eur ročne na zbytočné stávkovanie, príjmy do štátneho rozpočtu by tak mohli byť fakt zaujímavé.
Do šuplíka „žiadne nové dane“ by sme mohli založiť aj plán, o ktorom sa už dlhšie hovorí, a síce zníženie príspevku do druhého piliera. Nejde totiž o daň a poistenci by tento krok počas rokov zamestnania vôbec necítili. Strana Hlas a jej minister práce Erik Tomáš sa však tomuto kroku bránia. Zníženie príspevku do 2. piliera z 4 % na 3 % by prinieslo do rozpočtu Sociálnej poisťovne peniaze navyše, nehovoriac o možnosti vystúpiť z druhého piliera.
Ak sa naplnia prognózy odborníkov, avizovaných 2,8 miliardy eur na ozdravenie verejných financií do roku 2027 nebude stačiť. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vláde chýbajú opatrenia za ďalších 3,1 miliardy eur, ktoré zatiaľ nie sú kryté žiadnymi konkrétnymi návrhmi.
Ak vláda nebude schopná pristúpiť k reálnej konsolidácii už v roku 2026, hrozí, že deficit a verejný dlh budú naďalej rásť, čo môže v budúcnosti znamenať ešte tvrdšie úsporné opatrenia. Zostáva teda otázkou, či kabinet Roberta Fica bude ochotný urobiť nepopulárne rozhodnutia ešte pred voľbami, alebo bude veľkú časť konsolidácie odkladať na neskôr – s rizikom, že ich bude musieť riešiť až budúca vláda.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
