Slovenská vláda pripravuje sériu ambicióznych konsolidačných opatrení, ktoré majú pomôcť zaplátať dieru vo verejných financiách a priniesť do rozpočtu chýbajúce miliardy. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického je totiž aktuálne potrebné nájsť až 2,4 miliardy eur – čo je viac, než pôvodne plánovaných 650 až 850 miliónov. Plán konsolidácie má byť verejnosti známy už čoskoro. Toto sú opatrenia, o ktorých sa hovorí pred predstavením balíka.
Jedným z najdiskutovanejších krokov je zavedenie digitálnej dane, s ktorou prichádza Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR). Jeho štátny tajomník Radomír Šalitroš chce, aby globálni technologickí hráči ako Meta, Google, TikTok, Booking, Netflix či Amazon konečne začali platiť férový podiel z príjmov, ktoré na Slovensku generujú.
„Slovenské médiá, cestovné kancelárie alebo taxislužby platia dane doma. Ale veľké digitálne platformy [...] na Slovensku generujú obrovské príjmy – a pritom tu dane neplatia. To je nespravodlivé voči našim podnikateľom aj voči občanom,“ vysvetľuje Šalitroš. Podľa odhadov by digitálna daň mohla priniesť do štátnej pokladnice 30 až 100 miliónov eur ročne a jej cieľom je nastaviť rovnováhu na trhu, kým sa neprijmú globálne pravidlá OECD. Daň by mala byť dočasná a vstúpiť do platnosti v rokoch 2026 – 2027.
Ďalším krokom je úprava sadzieb DPH, o ktorej vláda síce verejne tvrdí, že sa „nezvýši na 25 %“, avšak podľa opozičnej stran SaS plánuje zdvihnúť sadzbu z 19 % na 23 % pre niektoré kategórie potravín. Týkať by sa to malo najmä produktov obsahujúcich cukor, soľ a ďalších zložiek, ktoré sa často označujú za nezdravé. Opozičná SaS tento krok kritizuje ako zavádzanie, keďže zvýšenie DPH sa priamo dotkne spotrebiteľov.
Zatiaľ jediným potvrdeným opatrenímje zavedenie dane z hazardu, ktorú avizoval priamo minister Kamenický. Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým objemom stávok – len v roku 2023 Slováci vložili do hazardných hier 21,4 miliardy eur a prehrali 1,3 miliardy. Daň by cielila predovšetkým na chronických hráčov a hazardérov, pričom má potenciál priniesť desiatky až stovky miliónov eur do rozpočtu.
Nechýbajú ani systémové zmeny v rámci verejnej správy, ako napríklad návrh SNS znížiť počet krajov z ôsmich na štyri. Podľa národniarov by sa Slovensko mohlo deliť na Bratislavu, západ, stred a východ – pričom zníženie počtu úradov a odstránenie duplicít by malo priniesť až pol miliardy eur. Návrh je zatiaľ predmetom diskusie, pričom samosprávy varujú pred možnými komplikáciami v praxi. Návrh však už má širokú podporu koalície aj samotného premiéra Roberta Fica, aj keď konkrétnu podobu ešte nemá.
Ďalším plánovaným opatrením je dodatočný odvod pre obchodné reťazce a zároveň zvýšenie dane z pozemkov a nehnuteľností pre tieto subjekty. Cieľom je získať ďalšie príjmy od veľkých hráčov v maloobchode. Očakáva sa však, že tieto náklady reťazce premietnu do cien tovarov, čo môže opäť zasiahnuť spotrebiteľov. Novému odvodu by mali podliehať aj banky.
Zásadný dopad môžu mať aj možné zásahy do druhého dôchodkového piliera, ktorého stabilita je podľa odborníkov už teraz ohrozená. Premiér Robert Fico pripustil, že vláda zvažuje zníženie príspevkov alebo zmenu režimu automatického vstupu, a zároveň otvoril diskusiu o investícii úspor sporiteľov do vládnych projektov, ako sú nemocnice či infraštruktúra.
„Ak by sa znížil príspevok o 15 eur, tak pri 40-ročnom sporení by to znamenalo zníženie konečného stavu mojich úspor o 50 až 60-tisíc eur,“ upozorňuje analytik Maroš Ovčarik. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) však opakovane ubezpečuje, že jeho strana nebude súhlasiť so znižovaním odvodov do druhého piliera. Aj keď v minulosti pripustil, že v druhom pilieri sú ľudia, ktorí „tam nemajú čo robiť“ a naznačil tak, že im vláda umožní vystúpiť. Sporitelia by tak prišli o úspory, no tie by sa naliali priamo do Sociálnej poisťovne, takže by sa im dôchodok od štátu nekrátil.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
