Zdroj: Shutterstock
Už vlani sa štát chystal na masívne odhaľovanie fiktívnych živnostníkov, teda SZČO, ktoré vykazujú znaky závislej práce. V hľadáčiku ich mal až 100 000, no v roku 2024 inšpektoráty práce odhalili len 52 prípadov. Informujú o tom Hospodárske noviny. Ministerstvo práce preto plánuje zvýšiť intenzitu kontrol, sprísniť legislatívu a posilniť právomoci inšpektorátov, aby sa tento problém začal riešiť systematicky.
Pracovať ako živnostník, ale v podmienkach zamestnanca – to je realita mnohých Slovákov, ktorí každý deň dochádzajú na rovnaké pracovisko, majú šéfa, pevne stanovený pracovný čas a presne vymedzené úlohy. Napriek tomu nie sú vedení ako zamestnanci, ale ako SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby). Tento jav, známy ako švarc systém, nie je u nás ničím novým. Ide o model zamestnávania, ktorý umožňuje firmám znížiť náklady na odvody, no zároveň pripravuje štátny rozpočet o významné príjmy.
V roku 2024 sa minister práce Erik Tomáš rozhodol tejto praxi razantnejšie čeliť. Napriek intenzívnym kontrolám bolo odhalených len 52 prípadov, čo je v porovnaní s odhadovaným počtom falošných živnostníkov len zlomok. Národný inšpektorát práce sa však nevzdáva – tento rok zaradil kontrolu švarcsystému medzi svoje hlavné priority.
V roku 2023 inšpektori vykonali takmer 18 500 kontrol, ktoré pokryli viac ako 34-tisíc osôb a 16 677 zamestnávateľov. Výsledky ukazujú, že fenomén práce na živnosť už nie je len doménou domácich pracovníkov. Čoraz viac sa do tejto praxe zapájajú aj cudzinci, ktorí majú povolenie na pobyt za účelom podnikania, no v skutočnosti vykonávajú závislú prácu.
Ďalšie kalkulačky
Ministerstvo financií upozorňuje, že ak by všetci fiktívni živnostníci prešli na riadne pracovné pomery, štátny rozpočet by získal až 648 miliónov eur ročne na daniach a odvodoch. Táto suma vychádza z analýzy, ktorá hovorí, že v žiadnej krajine EÚ nepôsobí menej ako 7 % falošných živnostníkov.
Na Slovensku sa ich aktuálny počet odhaduje na približne 100-tisíc. Niektoré odhady hovoria až o 123 000, realita však môže byť úplne inde. Ako upozorňuje TREND, tieto čísla získava Štatistický úrad na základe dotazníka, kde živnostníci odpovedajú, či ich práca má charakter závisle práce zamestnanca. To je ale subjektívny pohľad. Podľa Trendu tak môže byť na Slovensku pokojne oveľa menej fiktívnych živností, odhadom asi 50 000.
Za zamestnávanie na živnosť v rozpore so zákonom hrozia firmám pokuty od 2 000 do 200 000 eur. Ak ide o viacero osôb súčasne, minimálna sankcia sa zvyšuje na 5 000 eur. Samotným živnostníkom môže byť udelená pokuta vo výške 331 eur. Firmy, ktoré porušujú zákon, navyše strácajú možnosť čerpať dotácie od štátu a komplikujú si účasť vo verejných obstarávaniach.
Jednou z hlavných prekážok pri boji proti švarcsystému je jeho dokazovanie. Inšpektoráty práce preto vyvíjajú tlak na prijatie legislatívnych opatrení, ktoré by im uľahčili preukazovanie nelegálneho zamestnávania na živnosť. Okrem zvýšenia intenzity kontrol sa hovorí aj o potrebe vyrovnať atraktivitu medzi živnosťami a trvalými pracovnými pomermi, aby sa zamestnávateľom tento model jednoducho neoplatil.
História švarcsystému siaha do Česka, kde sa tento spôsob zamestnávania prvýkrát preslávil. Po českom podnikateľovi Miroslavovi Švarcovi, ktorý ho využíval na úkor zamestnancov a štátu, získal aj svoje meno. Švarc však za svoje praktiky zaplatil vysokú cenu – v roku 1999 bol odsúdený na 18 mesiacov nepodmienečne za miliónové dlhy voči štátu.
Ivana Sladkovská
Rozšírená verzia kalkulačky
Ďalšie kalkulačky
Najčítanejšie články
