Záchrana bánk v USA a zlé správy pre daňového poplatníka

Necelý týždeň pred týmto prehlásením pritom prišla s vlastnou iniciatívou na "rozhýbanie" úverových kanálov americká centrálna banka, ktorá sa rozhodla do konca roku dramaticky navŕšiť objemy vykupovaných cenných papierov. Investori tieto správy priali veľmi optimisticky, keď len v reakcii na zverejnený plán akcie v USA spevnili počas jedného dňa o 6 %. Dá sa však skutočne na čo tešiť?

Subvencie na rozhýbanie trhov s cennými papiermi

Plán ministra Geithnera ako pomôcť bankám zbaviť sa nekvalitných aktív, ktoré sa vďaka súčasnej kríze dajú len ťažko oceniť, stojí na snahe poskytnúť obrovské subvencie všetkým súkromným investorom, ktorí o tieto aktíva prejavia záujem. Tím by sa mal trh s týmito cennými papiermi znovu rozhýbať.

V hľadáčiku ministerstva financií sú pritom jednak pôžičky, ktoré banky držia priamo vo svojich knihách, tak cenné papiere, ktoré sú kryté širokým spektrom nekvalitných úverov. Za účelom zbaviť banky týchto aktív, tak bude vytvorený súkromno-verejný investičný program (Public Private Investment Program - PPIP), v ktorom  budú koncentrované jak súkromné, tak i vládne prostriedky, ktorých objem bude okrem toho znásobený pomocou pákového efektu, ktorý zaistí Federálna poisťovňa vkladov (FDIC) a americká centrálna banka (Fed). Za použitie pákového efektu, vládnych prostriedkov v objeme 75 až 100 mld. dolárov a súkromných zdrojov, by potom PPIP mohol generovať kúpnu silu v objeme 500 mld. dolárov, pričom ako uviedlo americké ministerstvo financií, jeho celkový objem môže byť rozšírený až na 1 bilión. dolárov. Tieto zdroje potom budú využité k odkúpeniam problémových pôžičiek a problémových cenných papierov.

V prípade, že banka bude chcieť predať balík pôžičiek v nominálnej hodnote 100 miliónov dolárov, FDIC uskutoční aukciu tohto balíku, ktorí predá za najvyššiu ponúkanú cenu. Pokiaľ bude táto cena napríklad 84 miliónov dolárov, za šesť sedmín z tohto balíku (72 mld. dolárov) sa zaručí FDIC a o zvyšných 12 mld. dolárov sa podelí rovným dielom súkromný investor a ministerstvo financií. Súkromný kapitál obsiahnutý v tejto transakcii tak bude dosahovať iba 6 miliónov dolárov (7 % z celku), čo je zároveň maximálne možná strata, ktorú môže súkromný investor realizovať. V prípade, že cena týchto aktív bude stúpať, dočká sa súkromný investor vysokého zisku vďaka pákovému efektu. Pokiaľ však cena balíku týchto aktív bude ďalej klesať, zodpovednosť za stratu prvých 6 mil. nesie súkromný investor a zodpovednosť za zvyšok už prechádza prostredníctvom Ministerstva financií a FDIC plne na amerického daňového poplatníka. Podobný prístup ministerstva zaujalo i k tzv. "toxickým" cenným papierom, ktorými sú najmä cenné papiere kryté hypotékami (mortgage-backed securities, MBS). Tie by mali rovnako vykupovať súkromní investori, pričom každý ich dolár bude doplnený jedným dolárom od ministerstva financií a jedným až dvoma požičanými dolármi od Fedu.

Bude to fungovať?

Bezprostredná reakcia obchodníkov na oznámenie detailov plánu bola pozitívna, čo by mal byť signál toho, že trh očakáva účinnosť týchto opatrení. Skutočnosťou však je, že nie je ani zďaleka tak isté, ako sa k tomuto plánu postavia jednotlivé banky. Zatiaľ čo PPIP poskytuje značné stimuly súkromným subjektom ku kúpe týchto rizikových cenných papierov, z pohľadu bánk je situácia odlišná. Najväčším problémom je fakt, že cena týchto aktív v knihách niektorých bánk zostáva výrazne nadhodnotená. Zatiaľ čo investičné banky ako Goldman Sachs a Morgan Stanley už v minulosti výrazne znížili ich hodnotu, najväčšie komerčné banky zostávajú, čo sa hodnoty týchto aktív týka, až nadmieru optimistické. Napríklad podľa Citigroup a JP Morgan majú nimi vlastnené podnikateľské hypotéky hodnotu 100 % pôvodnej obstarávacej ceny. Rovnaké hypotéky, ktoré sú v súčasnosti vďaka svojej rizikovosti a finančnej kríze takmer nepredajné. V priemere medzi bankami sú tak podľa analytikov Goldman Sachs podnikateľskej hypotéky oceňované celými 95 % pôvodnej obstarávacej ceny, zatiaľ čo napríklad v prípade bežných hypoték je toto číslo iba o štyri percentné body nižšie. Pretože je stanovenie ich ceny vďaka nízkej likvidite a vysokej rizikovosti len veľmi ťažko a s ohľadom na fakt, že súčasná predajná cena je takmer iste podstatne nižšia než ta uvedená v knihách bánk, dá sa očakávať, že skutočná tržná cena bude výrazne nižšia, a to niekde medzi 30 % až 60 % pôvodnej ceny. Pokiaľ by však banky akceptovali podobne nízku ponuku, budú musieť čeliť masívnym stratám a urýchlene hľadať nový kapitál, jak zo súkromných zdrojov, tak i v podobe vládnych injekcií.

Ďalším rizikom ustanovenia PPIP je skutočnosť, že vysoké vládne subvencie zrejme spôsobia to, že cena ktorú súkromní investori za tieto aktíva ponúknu, bude vyššia než tá, ktorú by ponúkli bez týchto subvencií. Pokiaľ už banka túto cenu akceptuje, bude platiť, že čím vyššia ponúkaná cena bude, tým väčšie riziko sa prenesie na daňového poplatníka. Vzrastie pravdepodobnosť toho, že je skutočná cena týchto aktív nižšia a pretože súkromný investor hradí iba prvú (relatívne malú časť) prípadné straty, na daňového poplatníka prejde zodpovednosť za podstatne väčší a nadhodnotený balík týchto aktív. Okrem toho vôbec nie je riešená ani situácia, kedy by banka prostredníctvom akéhokoľvek iného súkromného subjektu mohla odkúpiť sama od seba balík týchto aktív za vyššiu cenu, čím by sa de facto vyviazala zo zodpovednosti za tieto aktíva, uhradila by len nepozorovateľných zlomok prvých strát a všetkú zodpovednosť by preniesla opätovne na daňového poplatníka.

Až príliš mnoho otáznikov

Plán ministra financií Geithnera jednoducho ponúka až príliš otáznikov na to, aby bol prijatý tak optimisticky ako tomu bolo v deň jeho vyhlásenia. Jedno je však isté. V prípade, že sa banky skutočne začnú týchto aktív zbavovať, riziko spojené s ich držbou zo spoločnosti nevymizne. Bude iba rozptýlené a nespravodlivo uvalené na daňových poplatníkov. To bude mať samozrejme i ekonomický dopad, keď neefektívna alokácia zdrojov a ich transformácia do zlých investícií povedie iba k natiahnutiu ekonomickej krízy v čase a k relatívne dlhému obdobiu veľmi nízkeho hospodárskeho rastu.

Autor článku pôsobí ako analytik spoločnosti X-Trade Brokers.