Partner nechce svadbu: na čo mám nárok?

Práva zo spoločného bývania si musia partneri aktívne ošetriť sami

Voči druhovi, s ktorým ste neuzatvorili manželstvo, nemáte nárok na zabezpečenie domácnosti či bývania. Ak právo užívať byt alebo rodinný dom (či už na základe vlastníctva alebo nájmu) svedčí len jednému z partnerov, je na jeho dobrej vôli, či druhému poskytne strechu nad hlavou. Pre páry, ktoré vedú spoločnú domácnosť, je optimálnym riešením buď:

1. nájom, v ktorom druh aj družka figurujú v nájomnej zmluve uzatvorenej s prenajímateľom ako spoloční nájomcovia,

2. rovnodielne podielové spoluvlastníctvo bytu či domu (obaja partneri vlastnia spoluvlastnícke podiely o veľkosti ½).

V uvedených prípadoch totiž platí, že po rozchode nebude v súvislosti s právom k nehnuteľnosti, ktorá slúžila na spoločné bývanie, ani jeden z partnerov v nevýhodnejšom postavení. V praxi sa bežne stáva, že jeden z druhov do vzťahu vstupuje už s vlastnou nehnuteľnosťou, v ktorej je neskôr spoločná domácnosť. Druhý z partnerov následne do rekonštrukcie či zveľaďovania domu alebo bytu investuje nemalé finančné prostriedky. Ak sa partneri nedohodnú na tom, že sa investované peniaze pretavia do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, treba počítať s tým, že neskoršie vymáhanie nákladov vynaložených na rekonštrukciu môže byť problematické. V prípade rozchodu teda vlastníkovi zostane zhodnotená nehnuteľnosť a investujúci druh už nemusí mať šancu svoje peniaze dostať späť. 

Pre uvedené prípady je lepšie investície do partnerovej nehnuteľnosti ošetriť zmluvne. Ak sa tak nestane, právo na ich vrátenie prebieha v režime bezdôvodného obohatenia. Uvedený nárok sa štandardne premlčí za 2 roky od vynaloženia nákladov. Zaplatené finančné prostriedky sa navyše nevracajú v plnej výške – bezdôvodným obohatením je len suma zodpovedajúca zhodnoteniu nehnuteľnosti, ktoré nastalo v dôsledku rekonštrukčných prác (rozsudok Krajského súdu Trnava, sp.zn. 25Co/105/2016).

Tip: Koľko stojí priemerná svadba?

Zdroj: Depositphotos

Pôrod spoločného dieťaťa zakladá nárok na peňažné plnenie aj pre matku

Pre manželov (a to aj bezdetných) platí, že sa musia navzájom podporovať tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Nezosobášení druhovia voči sebe vyživovaciu povinnosť nemajú. Ak sa však družke narodí dieťa, má od jeho otca právo žiadať zaplatenie tzv. príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Príspevok na výživu musí otec matke poskytovať najneskôr odo dňa pôrodu a najdlhšie po dobu dvoch rokov. Výška príspevku by mala byť primeraná nákladom na výživu; úhrada nákladov nevydatej matke má pokrývať výdavky, ktoré sú spojené s tehotenstvom a pôrodom (t.j. rôzne poplatky súvisiace s hospitalizáciou, tehotenským ošatením apod.).

Ak je to potrebné, môže tehotná žena požiadať súd, aby otcovi dieťaťa uložil zaplatenie nákladov na jej výživu, príspevku na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a tiež výživného pre dieťa po dobu trvania jej materskej dovolenky vopred. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom možno vymáhať aj spätne (napríklad po rozchode s partnerom), premlčiava sa však uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Dodajme, že príspevok na úhradu výživy matky treba striktne odlíšiť od výživného pre samotné dieťa. Výživné pre dieťa sa žiada osobitne, je určené len na náhradu nákladov dieťaťa a jeho výška má byť stanovená tak, aby otec a dieťa mali rovnakú životnú úroveň. Žiada oň rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará (vo väčšine prípadov teda matka), povinným na jeho zaplatenie je druhý rodič. Žiadateľ je v podstate len „platobným miestom“ – s výživným pre dieťa síce disponuje, ale peniaze z tohto výživného sú určené na financovanie potrieb dieťaťa (nie teda napr. na ošatenie rodiča).

Druh môže dediť aj zo zákona; v najhoršom pomôže závet

Dediť možno aj po druhovi, a to aj bez testamentu. Minimálne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby ste dedili po partnerovi priamo zo zákona, sú:

1. aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou ste zdieľali spoločnú domácnosť,

2. o spoločnú domácnosť ste sa starali alebo ste boli odkázaní na to, aby vás partner vyživoval,

3. váš partner nemá potomkov.

Ak sú všetky uvedené podmienky splnené, môžete dediť buď:

1. v II. dedičskej skupine, a to ak mal váš druh rodičov alebo manžela; v takom prípade platí, že manžel (aj napriek tomu, že s vaším druhom fakticky nežil) nadobudne polovicu dedičstva a zvyšok si rozdelíte vy a partnerovi rodičia. Ak mal partner iba rodičov, rozdelíte si s nimi dedičstvo rovnakým dielom.

2. v III. dedičskej skupine, a to ak váš druh nemal ani rodičov ani manžela; v uvedenom prípade dedíte spolu so súrodencami druha (alebo s ich deťmi, ak jeho súrodenci už zomreli) a dedičstvo si rozdelíte rovným dielom.

Úplne sami môžete po splnení podmienky spoločnej domácnosti zo zákona po druhovi dediť len vtedy, ak druh nemal nijaké deti, manžela, rodičov, súrodencov, netere ani synovcov.

Pokiaľ máte s partnerom spoločné deti a partner zároveň nemá nijakého manžela ani iné vlastné deti, budú po jeho smrti dedičmi len vaše deti, ktoré si medzi sebou dedičstvo rozdelia rovnakým dielom.

V prípade, že sa s druhom dohodnete na spísaní závetu, môže vám odkázať celý svoj majetok, ale len za predpokladu, že nemá nijaké deti. Nie je pritom podstatné, či ide len o jeho alebo aj o vašich spoločných potomkov. Maloletí potomkovia musia vždy (aj napriek odlišnému zneniu poslednej vôle) dostať aspoň toľko, na koľko by mali nárok zo zákona. Plnoleté deti majú právo aspoň na polovicu ich zákonného dedičského podielu. Jedným zo spôsobov, ako toto obmedzenie preklenúť, je vydedenie potomkov, ktoré má prísne pravidlá. V praxi je možné len v prípade veľmi vážne narušených vzťahov alebo ak sa dieťa správa značne nemorálne či protiprávne (bližšie: Deti nemožno vylúčiť z dedenia závetom).